Lepšie ohodnotenie zamestnancov v školstve, zníženie veku povinnej predškolskej dochádzky na tri roky, optimalizácia siete základných a stredných škôl či vytvorenie plánu na integráciu umelej inteligencie do vzdelávacieho systému sú prioritami Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR v roku 2025.
Na utorkovej tlačovej konferencii o nich informoval šéf rezortu Tomáš Drucker (Hlas-SD).
„Musíme dosiahnuť jednoznačne spoločenskú dohodu o lepšom finančnom ohodnotení, pretože slovenskí učitelia a ich priemerné mzdy ku mzdám vysokoškolsky vzdelaných ľudí patria ku chvostu Európskej únie,“ uviedol minister. Je pritom presvedčený, že v tomto roku v tejto veci prinesú zásadnú zmenu.
Slovenské školstvo čelí problému nerovností
So školskými odborármi sú podľa jeho slov blízko k dohode. Minister je otvorený diskutovať aj o platovom automate. Za ďalšiu prioritu označil povinné prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie do materskej školy postupne od štyroch rokov a následne od troch rokov. Slovenské školstvo podľa neho dlhodobo čelí problému nerovností, ktoré ovplyvňujú životné šance detí.
„Deti z chudobnejších rodín majú horšie výsledky, čo im sťažuje budúci úspech. Kľúčom k zmene je kvalitné predškolské vzdelávanie,“ vysvetlil Drucker.
V rámci optimalizácie škôl podotkol, že tento rok ministerstvo plánuje začať diskusiu so samosprávami o úpravách siete základných škôl. V súčasnosti podľa neho posudzuje optimalizačné projekty stredných škôl.
Integrácia umelej inteligencie ako priorita
Za dôležité rezort podľa neho v tomto roku považuje aj prípravu plánu integrácie umelej inteligencie do vzdelávacieho systému tak, aby uľahčila prácu učiteľom, podporila žiakov a zvýšila efektivitu celého systému. Spomenul aj svetové vzdelávacie fórum OECD, ktoré sa má konať na Slovensku v jeseni.
Hlavnou témou bude podľa ministra umelá inteligencia vo vzdelávaní. Okrem toho sa bude rezort v roku 2025 zaoberať aj učebnicovou politikou, reformou maturitných skúšok, novým zákonom o vysokých školách, podporou pre deti so špeciálnymi potrebami, otázkami duševného zdravia, kurikulárnou reformou či desegregáciou školstva.
Nahlásiť chybu v článku