Vyplýva to z výskumu experimentálnych psychológov zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí porovnávali postoje obyvateľov Slovenska voči migrantom po vypuknutí migračnej krízy na východnej hranici EÚ na jeseň 2021 a po rozpútaní vojny na Ukrajine.
TASR o tom informovala Katarína Gáliková zo SAV. Z výskumu vyplynulo, že Slováci a Slovenky sú ochotnejší otvárať hranice ľuďom v ohrození, s ktorými zdieľajú spoločnú históriu, geografický priestor a hodnoty.
Ukrajinci sú nám podobní, je ľahšie s nimi súcitiť
„Ukrajinci sú nám predsa podobní, mnohí pred vojnou na Slovensku študovali alebo pracovali. Naša mentálna reprezentácia ukrajinského utečenca je výrazne iná, menej nejasná a neznáma v porovnaní s utečencami a migrantmi vo všeobecnosti. A práve preto je ľahšie s nimi súcitiť,“ vysvetlil spoluautor výskumu Matúš Grežo z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied (ÚEP CSPV) SAV.
Podľa Magdaleny Adamus z ÚEP CSPV SAV vedci zistili rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021, všimli si však jednu podstatnú zmenu.
„V literatúre sa predpokladá, a naše dáta z jesene 2021 to aj potvrdili, že podpora exkluzívnej migračnej politiky silne súvisí s negatívnymi postojmi voči migrantom. Teda čím boli silnejšie negatívne postoje voči migrantom, tým nižšia bola ochota ich prijímať. V čase vojny však už tento vzťah taký silný nebol,“ doplnila.
Vojna podľa vedeckého tímu SAV zmiernila postoje ľudí, ktorí mali ešte prednedávnom veľmi silné exkluzívne názory na migračnú politiku. Stále pociťujú nepokoj či strach z migrantov ako takých, ale sú ochotní prekonať ho.
„V konečnom dôsledku sa zdá, že subjektívne pocity ohrozenia vojnou napomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, čo prežívajú samotní utečenci. A možno práve toto uvedomenie vedie Slovákov k tomu, aby ponúkli útočisko pre tých, ktorých doma ohrozuje vojnový teror,“ dodali vedci.
Nahlásiť chybu v článku