Povinnosť poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (AVMS) odvádzať príspevok do Audiovizuálneho fondu (AVF) sa rozšíri aj na zahraničné subjekty. Vyplýva to z novely zákona o AVF, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.
správy od nás budete mať ako prví.
Novela znie síce veľmi komplikovane, no jednoducho povedané, má zabezpečiť, aby aj zahraničné streamovacie služby, ktoré nemajú sídlo na Slovensku, ako Netflix, Disney+, HBO Max či Apple TV, ktoré cielia na slovenských divákov, prispievali do Audiovizuálneho fondu a časť peňazí priamo investovali do slovenskej audiovizuálnej tvorby. Téme sme sa venovali v našom staršom článku.
„Hlavným zámerom je zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov AVMS, ktorí nemajú svoje sídlo v SR, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov, povinnosť platiť príspevok do AVF a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie,“ ozrejmil rezort kultúry, ktorý za úpravou stojí.
Smernica EÚ
Poukázal na to, že úprava vychádza zo smernice Európskej únie (EÚ) o AVMS, ktorá reaguje na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem poskytujúcich svoje služby a generujúcich zisky aj v členských štátoch EÚ. Transpozícia daných ustanovení je pre jednotlivé členské štáty dobrovoľná.

„Ustanovenie smernice umožňuje členským štátom, aby v prípade, že od domácich poskytovateľov AVMS požadujú príspevok na výrobu audiovizuálnych diel, toto požadovali aj od zahraničných poskytovateľov, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov v danom štáte,“ objasnil.
Základom výpočtu príspevku poskytovateľa by mali byť jeho celkové príjmy za posledný kalendárny rok získané v SR. Výška príspevku má byť stanovená na 0,5 percenta z tohto základu. Poskytovateľ AVMS by mal po novom zároveň v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške troch percent z celkových príjmov do vývoja a výroby slovenských audiovizuálnych diel, ich jazykových mutácií, prípadne slovenskej jazykovej podoby zahraničných diel.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) upozornila, že úprava stanovuje tiež pravidlá kontroly plnenia stanovených povinností a spolupráce AVF s príslušnými orgánmi. „Povinnosť prispievať sa nebude vzťahovať na poskytovateľov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky nízkeho obratu alebo nízkej sledovanosti,“ priblížila ministerka.
Štát hovorí o podpore tvorcov
Zvýraznila zároveň potrebu zabezpečiť pre slovenskú audiovíziu stabilné podmienky na ďalší rozvoj. „Chceme, aby verejné aj súkromné zdroje smerovali k podpore kvalitnej domácej tvorby a aby slovenskí tvorcovia mali priestor prinášať nové filmy a audiovizuálne diela,“ dodala Šimkovičová k schválenej novele.

Ministerstvo upozornilo, že tzv. cezhraničné príspevky má v súčasnosti zavedených 14 členských štátov. Má ich buď vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov, vo forme priamych investícií do audiovizuálnej produkcie, alebo kombináciou týchto dvoch foriem.
„Výška cezhraničných príspevkov sa v jednotlivých členských štátoch líši, no vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí medzi 1,5 až päť percent z príjmov dosiahnutých v danom členskom štáte, výnimkou je Francúzsko, kde môže výška investičnej povinnosti dosahovať až 25 percent a Taliansko, kde sa výška pri priamej investícii pohybuje v rozmedzí 16 až 20 percent,“ dodal rezort.
Poslanci zároveň schválili aj ďalšie úpravy, ktoré vzišli z rokovania výborov. Určuje sa nimi príspevok na podporu audiovizuálnej kultúry v roku 2027 na sumu najmenej 11.200.000 eur. Zvyšujú sa tiež odmeny člena dozornej komisie a rady fondu. Narastie aj minimálna suma administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, a to na 60 eur. Parlament zároveň odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý mal predĺžiť funkčné obdobie predsedu rady a podpredsedu rady AVF z dvoch rokov na štyri roky. Úprava má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok
Ničivý výbuch zmenil luxusný hotel na dom hrôzy. Je tam vraj brána do pekla, ubytujete sa v ňom aj dnes
Vybrali sme sa do Chorvátska v septembri. Našli sme tu pláž prezývanú Dubaj, cesta autom nás vyšla poriadne draho
Najzachovalejšie múmie sveta sú deti. Po 500 rokoch stále vyzerajú, akoby spali, opili a nadrogovali ich
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov













Nahlásiť chybu v článku