Písal sa rok 1999, keď slávny architekt Frank Gehry, ktorého fenomenálnu prácu ste si mohli prezrieť v našom článku, daroval pri príležitosti 35. výročia otvorenia počítačového laboratória Massachusettskej technickej univerzity nezvyčajný darček. Tým bol olovený kontajner v tvare papierového vrecka, ktoré bolo uzavreté kryptografickým puzzle. To bolo navrhnuté tak, aby ho bolo možné rozlúštiť až po 35 rokoch.
Ako to mohlo byť docielené? Kryptografické puzzle je postavené na Moorovom zákone. Ten hovorí, že každé dva roky sa zložitosť integrovaných obvodov zdvojnásobí. Avšak belgickému programátorovi Bernardovi Fabrotovi sa to podarilo už teraz a to za necelé 4 roky.
Problem solved! Belgian programmer cracks complicated equation to open MIT time capsule https://t.co/tA9H3oPKlZ
— 7News Boston WHDH (@7News) May 1, 2019
Moorov zákon
- je empirické pravidlo, že zložitosť integrovaných obvodov (počet tranzistorov na nich) sa zdvojnásobuje približne každé dva roky
- Zákon sformuloval v roku 1965 Gordon E. Moore, budúci spoluzakladateľ firmy Intel
- Mooreova predpoveď sa ukázala ako správna už po niekoľko desaťročí a používa sa v priemysle polovodičov na usmernenie dlhodobého plánovania a na stanovenie cieľov výskumu a vývoja.
Vo vnútri časovej kapsule sa nachádzajú predmety od takých priekopníkov počítačových vied ako je Bill Gates, Tim Berners-Lee či Bob Metcalfe. Tieto veci tak čoskoro uvidíme a to o 15 rokov skôr, ako sa pôvodne plánovalo.
Bernard pracoval tri a pol roka na rozlúštení kryptografického puzzle a to pomocou jednoduchých nástrojov. Kryptografické puzzle či lepšie povedané kryptografická hádanka je postavená tak, že nemôžete na jej výpočet použiť viacero počítačov, ktoré by robili viac operácii naraz. Takže prepojenie viacerých počítačov alebo použitie superpočítača by pri jej riešení neuspelo.
Na základe poznatkov technológie z roku 1999 vedci pomocou Moorovho zákona vypočítali, že samostatný počítač dokáže toto kryptografické puzzle rozlúštiť až v roku 2034.
Princíp hádanky je pritom jednoduchý. Počítač musí vylúštiť vždy druhú mocninu daného čísla. Ak by sa začínalo číslom dva, tak výsledok je štyri. Potom zo štvorky vypočíta 16, potom 64 atď. Túto operáciu však musí zopakovať až 18 miliárd-krát, kým príde k danému číslu. To číslo musí potom vykonať operáciu s ďalším, ktoré je poskytnuté k hádanke, aby sa odhalila výsledná veta. Tá sa má predložiť ako dôkaz, že riešiteľ prišiel na konečné riešenie.
Ako to Fabrot vypočítal tak rýchlo?
Fabrot na riešenie použil svoj počítač Intel Core i7-6700 a bezplatný softvér GNU Multiple Precision Arithmetic Library. Počítač mal zapnutý nepretržite, mimo času keď išiel na dovolenku alebo keď nastal výpadok prúdu. Raz za čas kontroloval či výpočet prebieha správne a či sa výpočty ukladajú. Svoj počítač inak používal ako zvyčajne.
After 20 years, someone finally cracked a puzzle devised by MIT, revealing a „secret message“ that unlocks a time capsule. https://t.co/PhdHrSsthf pic.twitter.com/q6s1BirF7K
— Boston Magazine (@BostonMagazine) April 30, 2019
To, že sa mu to podarilo vypočítať o 15 rokov skôr, ako sa predpokladalo je tým, že technológia pokročila na až takú úroveň, ktorú v roku 1999 vedci nepredpokladali.
Ďalšia zaujímavosť ale je, že Fabrot nebol jediný, kto začal pracovať na výpočte. Ako uvádza portál wired.com, technický manažér Simon Peffers a tím Cryptophage vytvorili vlastný softvér na výpočet. Ich riešenie by byť hotové už 11. mája a to iba po dvoch mesiacoch výpočtov.
Riešenie hádanky a jej odhalenie prebehne 15. mája na slávnostnom ceremoniáli v MIT.
sciencealert.com, wired.com
Nahlásiť chybu v článku