Herec priznáva, že jednou z najväčších výziev súčasného rodičovstva je preňho vyrovnávanie sa s digitálnym svetom, ktorý je pre deti prirodzenou súčasťou každodenného života. „Myslím si, že téma rodičovstva dnes, a asi vo veľa domácnostiach, sú elektronické zariadenia. Telefóny, hodinky, počítačové hry, konzoly,“ zamyslel sa.
Podľa Filipa je mimoriadne náročné nájsť spôsob, ako deťom vysvetliť potrebu odstupu v prostredí, kde sú technológie všadeprítomné a silno ovplyvňujú ich sociálne vzťahy. „Ako vysvetliť mladému človeku, že keď všetci okolo to hrajú, všetci to majú a všetci okolo sa o tom rozprávajú, aby si si zachoval nejaký zdravý odstup? To je boj. A úprimne, neviem, či sa dá úplne vyhrať,“ povedal otvorene.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Technológie preto v ich domácnosti nie sú samozrejmosťou, ale témou neustáleho nastavovania hraníc. „My sa snažíme. Zastaviť sa to asi nedá. Deti nemajú telefóny. Teraz dostali hodinky, aspoň aby sme vedeli, kde sú. Ale hranie nie je dovolené. Cez víkend áno, ale len nejaký čas,“ vysvetlil.
Boj o pozornosť a spoločný čas
Herec otvorene hovorí, že jedným z najčastejších konfliktov v rodinách s deťmi je neustále vyjednávanie o čase strávenom pri obrazovkách a snaha udržať pozornosť detí aj mimo virtuálneho sveta. „A potom je to ten klasický boj: ,ešte, ešte, ešte‘. A my sa snažíme vysvetľovať, že dobre, ale to je hra. Ten čas pri konzole ťa nikam neposunie. Nie je to čas strávený s nami. Ty si tam, my sme za tebou, nebavíš sa – žiješ si nejaký svoj virtuálny svet,“ opísal realitu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako hovorí Filip, nejde len o množstvo času, ale najmä o jeho kvalitu a o to, čo deti pri hraní hier skutočne prežívajú. „A väčšinou sú tie hry plné sprostostí. Tomu fakt nerozumiem. Neviem im vysvetliť, prečo to tam musí byť,“ priznal. Výchova v digitálnej dobe tak podľa neho nie je len o zákaze či povolení, ale najmä o hľadaní rovnováhy medzi technológiami a skutočným, spoločným prežívaním času.
Digitálny svet, s ktorým sa nestotožňuje
Deti mu síce vysvetľujú, čo hrajú a prečo ich to baví, no on sám sa s týmto typom zábavy nedokáže stotožniť. „Vysvetľujú, ale ja napríklad nechcem robiť reklamu hrám. Je jedna hra špeciálne – škaredá, veľký fenomén. Keď vidím tie kocky, ako tam búchajú nejakými hranatými vecami… je to hrozné. Ja na to ani pozerať nevládzem. Esteticky je to pre mňa úplná katastrofa,“ zhodnotil bez okolkov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pritom dodáva, že napriek vedomiu existencie takýchto hier k nim nemá žiadny vzťah a snaží sa deťom ponúkať aj iné alternatívy. „Čiže ja viem, že je tu tá hra, ale v živote by som sa jej nechytil. Snažím sa ich skôr nasmerovať: ,Pozri, vezmi si knižku, skús toto,‘ no nie vždy je to jednoduché,“ uzavrel.
Nahlásiť chybu v článku