Slávna relácia Čo dokáže ulica bola v 90. rokoch obrovským fenoménom. V časoch, keď neexistovali súkromné televízie, mala sledovanosť, aká je dnes len snom. „Vtedy bola len Federálna jednotka a Dvojka. Naša relácia mala možno až osemdesiatpercentnú sledovanosť. Polovica národa rozmýšľala, ako by sa nám pomstili za tú skrytú kameru,“ priznal. To, čo sa na obrazovke javilo ako neškodný žart, v skutočnosti častokrát končilo za hranicou komfortu.
správy od nás budete mať ako prví.
Známy humorista spomína na moment, ktorý ho dodnes znepokojuje. „Raz nám prehodili evidenčné značky – moju prednú značku z auta namontovali na auto Eleny Vacvalovej a jej značku dali na moje auto,“ vysvetlil.
Nebezpečný žart si spočiatku nikto nevšimol. „Zistil to až strážnik na parkovisku, ktorý nás upozornil, že mám vpredu inú značku ako vzadu. Vďaka nemu sme odhalili, že nám ich niekto zámerne prehodil,“ doplnil Andrásy.
Ľuďom sa bojí dôverovať
Zážitky zo skrytej kamery mali na Andrásyho dlhodobý dopad. Priznal, že odvtedy má problém dôverovať ľuďom a nie z pesimizmu, ale z opatrnosti. „Mňa to poznačilo na celý život. Som hrozne nedôverčivý. Keď mi niekto zavolá a je to len trošku čudné, okamžite som podozrievavý. Radšej to zložím, než by som niečo riskoval,“ vyjadril sa moderátor.
Aj preto sa dnes pozastavuje nad tým, ako ľahko naletia niektorí ľudia, najmä seniori, rôznym podvodníkom. „Keď čítam v novinách tie správy, že zavolali dôchodcom a povedali im, aby dali peniaze do igelitky a vyhodili ich z okna, nechápem, ako to môžu urobiť. Ja by som bol podozrievavý už pri prvom slove,“ dodal s vážnosťou.
Nahlásiť chybu v článku