To, že tabak škodí ľudskému zdraviu, je známe už desaťročia. Ako však ovplyvňuje tabakový priemysel našu planétu? Podľa najnovšej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) oveľa viac, ako ste si doposiaľ možno mysleli. Štúdia vypracovaná na prestížnej britskej univerzite Imperial College London poukazuje na negatívny vplyv v celom spektre výroby tabakových výrobkov.
správy od nás budete mať ako prví.
Od zmien klímy až po toxicitu pôdy. Tabakový priemysel negatívne ovplyvňuje životné prostredie vo veľkej miere, pravdepodobne oveľa viac, ako si verejnosť doposiaľ uvedomovala. Poukazujú na to vedci z Kráľovskej univerzity v Londýne (Imperial College London) pri predstavovaní svojej štúdie na aktuálnom stretnutí 181 krajín ratifikovaných v Rámcovom dohovore WHO o regulácii tabaku.
Ročne sa po celom svete vyrobí 32,4 milióna ton zeleného tabaku, z ktorého sa sušením získa 6,48 milióna ton tabaku použitého v tabakových výrobkoch. Tabakový priemysel spotrebou energie a palív negatívne ovplyvňuje zmeny klímy, vyžaduje si obrovské množstvo vody a okysluje pôdu. K negatívnym dôsledkom tabakového priemyslu navyše patrí i odlesňovanie a zníženie kvality života v krajinách, ktoré tabak produkujú.
„Škody na životnom prostredí vznikajú počas celého životného cyklu tabakových výrobkov – od odlesňovania cez znečisťovanie vôd pesticídmi až po odhadzovanie cigaretových ohorkov,“ vyhlásila Vera Luiza da Costa e Silva, ktorá spravuje sekretariát Rámcového dohovoru WHO o regulácii tabaku (WHO FCTC), informuje agentúra DPA.
Tabakový priemysel prispieva do ovzdušia 84 miliónmi ton oxidu uhličitého ročne, čo predstavuje 0,2% celkových emisií tohto plynu. Keď sa k tomu pridá potreba pôdy, využívanie energií na sušenie, 22 miliárd ton vody ročne a následné znečisťovanie vodných zdrojov i pôdy pesticídmi, stáva sa z tabakového priemyslu seriózny problém. Negatívny vplyv má navyše aj na spoločnosť.
Napríklad v Číne, ktorá je najväčším spotrebiteľom tabakových výrobkov na svete, sa pre pestovanie tabaku využíva 1,5 milióna hektárov pôdy, ktorá je zásobovaná zdrojmi sladkej vody. V krajine pritom extrémnym sucho trpia viaceré biotopy a takmer 134 miliónov ľudí trpí podvýživou. Vo všeobecnosti štúdia uvádza, že človek, ktorý vyfajčí škatuľku cigariet denne po dobu 50 rokov, pripraví planétu o 1,4 milióna litrov sladkej vody.
Medzi najväčších producentov tabaku patria krajiny ako India, Indonézia, Pakistan, Malawi či Zimbabwe, v ktorých žije veľká časť obyvateľstva pod hranicou chudoby. Tabak je pritom pomerne neekonomickou plodinou. Štúdia z Kráľovskej univerzity poukazuje na to, že kým jeden hektár pôdy v Zimbabwe vyprodukuje približne 1 tonu tabaku, pri pestovaní zemiakov by bola výnosnosť pôdy vyššia až 19-násobne. Namiesto obživy však v rozvojových krajinách pestujú exportné plodiny, ktoré potom putujú do celého sveta.
phys.org, TASR
Nahlásiť chybu v článku