Nočná obloha stráca svoju temnotu: Prichádzame o 10 % ročne, následky sú kruté pre ľudí aj zvieratá

Možno ste si aj vy všimli, že pozorovanie hviezd v mestách nie je práve najjednoduchšou záležitosťou. K tomu, aby sme hviezdy videli, totiž potrebujeme temnotu. A tej je každý rok o niečo menej. Vytvára to však omnoho viac problémov, ako sa možno nazdávate.

Z oblohy sa čoraz viac vytráca temnota

Ako informuje The Guardian, nočná obloha je každým rokom približne o 10 % jasnejšia. Až 80 % ľudí žije pod oblohou, ktorá je ovplyvnená svetelným smogom. A hoci OSN hlása, že každý má nárok na čistý vzduch a čistú vodu, na čistú oblohu sa akosi zabúda.

Mať oblohu bez svetelného smogu pritom neznamená vypnúť všetky pouličné lampy. Znamená to napríklad zabezpečiť osvetlenie, ktoré nám umožní pohybovať sa vonku, no nie je zbytočne intenzívne. Zachovať tmu by znamenalo zaviesť pravidlá a dohliadať na to, aké teplé svetlo sa používa, kam svieti a akú intenzitu môže mať.

Na niektorých miestach sa tieto pravidlá už prísne dodržiavajú. Napríklad americké mesto Flagstaff v Arizone sa stalo prvým, ktoré v roku 1958 zaviedlo pravidlá týkajúce sa vonkajšieho osvetlenia. V roku 2001 sa stalo prvým mestom s titulom „Dark Sky City“, teda Mesto temnej oblohy. Aj štát New York zvažuje prijatie zákona o ochrane nočnej oblohy.

Tmu potrebuje na správnu regeneráciu aj človek

Temná nočná obloha však ani zďaleka nie je len o pozorovaní hviezd. Noc je samostatným biotopom. Umelé osvetlenie dezorientuje zvieratá, ktoré sa orientujú podľa Mesiaca, či už ide o mláďatá morských korytnačiek, ktoré namiesto oceánu zamieria na parkovisko, alebo o moliach, ktoré krúžia okolo žiarovky.

Svätojánske mušky a žaby potrebujú tmu na to, aby mohli vykonávať rituály súvisiace s párením. Migrujúce vtáky v dôsledku jasného osvetlenia veľkých miest blúdia a strácajú kurz. Výskumy dokázali, že svetelný smog narúša vzťah medzi rastlinami a opeľovačmi. Mení obdobie roka, v ktorom stromy začínajú kvitnúť, a narúša cirkadiánne rytmy všetkých živých tvorov.

A týka sa to aj ľudí. Štúdie potvrdili, že aj človek potrebuje tmu, aby si mohol oddýchnuť a jeho telo sa riadne zregenerovalo. Zdrojom väčšiny svetelného smogu sú pouličné lampy, ale aj intenzívne osvetlené parkoviská, obchodné centrá či športoviská. Problémom však začína byť svetelný smog nielen na zemi, ale aj na samotnej oblohe, v podobe množstva satelitov, ktoré nám krúžia nad hlavami.

Tma sa stáva luxusom

Príliš nám nepomôže to, že budeme mať správne nasmerované a menej intenzívne pouličné lampy, ak bude životné prostredie ovplyvňovať 11 000 satelitov Starlink z obežnej dráhy. A možno je len otázkou času, kedy príde spoločnosť a začne núkať „umelé slnko“ zo satelitov na požiadanie. Predmety, ktoré sa dostanú do vesmíru, totiž nemusia prejsť posúdením vplyvu na životné prostredie, a to ani v prípade, ak majú vplyv na život na Zemi.

Odnepamäti nočná obloha mala pre ľudí aj kľúčovú úlohu. Hviezdy na nej slúžili ako mapa, kalendár, ale aj inšpirácia a atrakcia. Pohľad na čistú oblohu naozaj posiatu hviezdami je však čoraz ťažšie dosiahnuteľný. A temnota sa stáva čím ďalej tým viac luxusom.

Ak vás zaujíma viac podobných tém zo sveta vedy, prečítajte si aj náš článok o prvom signáli svojho druhu z vesmíru, ktorý sa nedávno podarilo vedcom zachytiť.

Pozri aj:

Pri zbere húb môžete natrafiť na zvláštny jav: Ľudia kedysi verili, že súvisí s diablom