Pičuškin bol známy aj ako Šachovnicový vrah, svoje vraždy si totiž zaznamenával na políčka šachovnice. Dolapený bol v Moskve v roku 2007. Obvinili ho pôvodne zo zabitia 49 ľudí. Vrah však tvrdí, že ich bolo viac. Svoje skutky neľutuje, práve naopak, vraždenie prirovnáva k orgazmu.
V detstve utrpel poranenie hlavy
Alexander Pičuškin sa narodil v roku 1974 v Moskve. O jeho detstve a živote z obdobia predtým, ako začal vraždiť, sa toho vie len málo, píše portál Biography. Isté však je, že keď mal približne 4 roky, utrpel Alexander vážne poranenie hlavy po tom, čo spadol z hojdačky. Nejaký čas kvôli tomu strávil v ústave pre postihnuté deti, poškodenie mozgu totiž zapríčinilo, že bol impulzívny a agresívny. Napriek poraneniu sa však stal veľmi šikovným hráčom šachu.
Šach ho učil hrať starý otec, ktorý si všimol, aký je Alexander inteligentný a v detstve s ním trávil veľa času. Keď starý otec zomrel, bola to pre Pičuškina veľká rana. Práve tá odštartovala jeho závislosť od alkoholu, topil sa v obrovských množstvách vodky. Možno aj preto nedokázal svoj talent zužitkovať a v čase, keď ho dolapili, pracoval ako predavač v potravinách.
Svoju prvú vraždu vykonal v roku 1992 v čase, keď sa konal súdny proces s ďalším známym vrahom Andrejom Čikatilom (ten bol obvinený z 52 vrážd, ktoré vykonal v priebehu 12 rokov). Vznikli preto špekulácie, že práve ten Alexandra podnietil, aby okúsil, aké je to siahnuť niekomu na život. Pičuškin mal vtedy podľa portálu Reuters ešte len 18 rokov a obvinený bol z toho, že zabil svojho spolužiaka Mikhaila Odičuka. Polícia ho síce vyspovedala, no obvinení bol napokon pre nedostatok dôkazov zbavený.
Prvá vražda je ako láska na prvý pohľad
Až neskôr priznal, že práve toto bola jeho prvá vražda. Spolužiaka najprv vyzval, aby začali ľudí zabíjať spolu. Ten zo zvedavosti súhlasil, nevedel totiž, čo má čakať a bol zvedavý. Napokon však zabíjať odmietol. „Tak som ho poslal do neba,“ priznal na súde Pičuškin. Dodal, že to bolo ako láska na prvý pohľad, láska, na ktorú človek len tak nezabudne.
Po prvej vražde roky svoje vražedné chúťky potláčal. Napokon to však nevydržal a začal si vyhliadať svoje obete v moskovskom parku Bitsa (aj preto ho volali nielen Šachovnicový vrah, ale aj Maniak z parku Bitsa). Zameriaval sa najmä na postarších bezdomovcov, neváhal však vraždiť aj ženy či deti. So svojimi obeťami sa vždy snažil spriateliť a pozval ich na partiu šachu a pohár vodky.
Podľa archívu CNN im tvrdil, že mu zomrel milovaný pes a on potrebuje zapiť svoj smútok. Potom ich však opitých odlákal do odľahlej časti parku a rozdrvil im lebky kladivom. Ďalšie zo svojich obetí zaškrtil, vyhodil z balkóna alebo utopil v kanáloch. Niektoré z obetí do kanalizačnej šachty hodil ešte v čase, keď boli stále nažive. Na svoje obete zakaždým útočil odzadu, aby sa mu na šaty nedostala krv.
Bol čoraz odvážnejší, už sa ani nesnažil ukrývať telá
Tvrdil, že čím lepšie svoju obeť poznal, tým väčšie potešenie mu spôsobilo zabiť ju. Počas vraždenia neraz zachádzal do extrémov a bol mimoriadne krutý. Ako informuje portál TIME, jednej zo svojich obetí nielenže rozbil hlavu kladivom, do okolia očí jej vrazil niekoľko kolíkov. Iným zas do otvoru v lebke strčil nedopitú fľašu vodky. V roku 2001 zavraždil 11 ľudí, pričom počas jediného mesiaca ich o život pripravil aj 6. Spočiatku telá ukrýval, neskôr s tým však úplne prestal.
Podľa portálu Murderpedia, Pičuškin spočiatku tvrdil, že chcel zavraždiť 64 ľudí, aby tak vyplnil všetky políčka na šachovnici. Neskôr však vlastné tvrdenie poprel a priznal, že ak by ho polícia nebola dolapila, v zabíjaní by pokračoval naďalej.
Keď vraždil, cítil sa ako Boh, dodávalo mu to pocit moci. Neskôr pred súdom priznal, že žiť bez zabíjania je pre neho rovnaké, ako pre iných ľudí žiť bez jedla. „Cítil som sa ako otec všetkých tých ľudí, pretože som to bol ja, kto im otvoril bránu do iného sveta,“ povedal o sebe Pičuškin.
Nikto nevie, koľko ľudí vlastne zavraždil
Svoju poslednú obeť zabil v roku 2006, bola ňou 36-ročná Marina Moskalyova, s ktorou vrah pracoval v potravinách. Polícia našla v jej vrecku lístok z metra. Na základe časového údaju si vedeli pozrieť záznamy zo stanice a zistiť, s kým Marina bola. Na záberoch bolo možné jasne vidieť, že v čase, keď bola naposledy videná nažive, bola práve s Alexandrom.
Prácu polícii uľahčilo aj to, že Marina nechala svojmu synovi odkaz, v ktorom napísala, že ide na prechádzku práve s Alexandrom. Je možné, že Pičuškina dobehlo jeho vlastné ego. Pred súdom sa rád chválil tým, že sa s políciou zámerne zahrával. Po každej vražde jeho odvaha narastala, riskoval čoraz viac.
Zatknúť sa ho podarilo 15. júna v roku 2006 a v októbri 2007 bol napokon obvinený zo zabitia 49 ľudí. Čo sa počtu jeho obetí týka, údaje sa líšia. Kým niektoré zdroje uvádzajú 48 obetí, iné hovoria aj o viacerých. Podľa portálu Reuters bol obvinený aj z 3 pokusov o vraždu. Pičuškin však s týmto číslom nebol spokojný a súd žiadal, aby mu na konto prirátal ďalších 11 vrážd. Telá všetkých jeho obetí sa nenašli do dnešného dňa, nie je preto možné povedať, koľko ľudí presne zavraždil.
Ľudia volali po tom, aby bol popravený
Ak by sa však všetky vraždy podarilo dokázať, znamenalo by to, že prekonal dokonca aj Čikatila. Aj keď ho však oficiálne nepredbehol, na svoje konanie bol hrdý a policajtom do detailu predvádzal, ako svoje obete zabíjal.
Za svoje skutky bol Pičuškin odsúdený na doživotie. Okrem toho, sudca rozhodol, že prvých 15 rokov svojho trestu strávi zatvorený na samotke. Ozvali sa dokonca aj hlasy, ktoré volali po tom, aby bol Pičuškin popravený. Avšak v čase, keď bol odsúdený, sa popravy v Rusku už nejaký čas nevykonávali.
Aj keď od Pičuškinovho uväznenia ubehlo už 14 rokov, až nedávno sa na verejnosť dostalo doteraz nikdy nezverejnené video. Ako informuje portál LAD Bible, Šachovnicový vrah na záberoch priznáva, že zavraždil 61 ľudí. Dodáva, že nevie, prečo vraždil, no bez toho jeho život nemal zmysel.
Vraždenie mu prinášalo tak intenzívne potešenie, že ho dokonca prirovnával k orgazmu. Odmieta však pripustiť, že za jeho dolapenie je skutočne zodpovedná polícia. Údajne sa jednoducho vzdal.
Viedlo k vraždeniu skutočne poranenie mozgu z detstva? To sa nepodarilo potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Podľa vyjadrení psychológov však Pičkuškin v čase vrážd netrpel žiadnym mentálnym ochorením a nebolo možné prehlásiť ho za nepríčetného.
Nahlásiť chybu v článku