Prehistorickí ľudia skladovali zvyšky zvierat. Z kostí jedli najmä dreň, naznačujú nálezy v Izraeli

Vedci simulovali podmienky v jaskyni, čo ich priviedlo k záveru, že kostná dreň si zachovala výživné hodnoty až deväť týždňov po zabití zvieraťa.

Prehistorickí ľudia cielene skladovali kosti zvierat, aby neskôr mohli jesť kostnú dreň. Tvrdia to vedci na základe dôkazov, ktoré našli v Izraeli. Potvrdzuje to podľa nich, že ľudia pred 200 až 420-tisíc rokmi boli dostatočne prezieraví, aby predvídali svoje budúce potreby. Doteraz sa pritom nepredpokladalo, že by boli schopní takéhoto plánovania. Informuje o tom britská mediálna spoločnosť BBC.

Vedci analyzovali vzorky kostí v jaskyni Kesem pri Tel Avive. Na povrchu väčšiny kostí identifikovali zárezy, ktoré naznačujú konzerváciu a neskoršiu konzumáciu. Podľa vedcov totiž museli prehistorickí ľudia vyvinúť väčšie úsilie na odstránenie kože, ktorá sa na odložených kostiach vysušila. Zárezy našli na 78 percentách z viac ako 80-tisíc vzoriek kostí zvierat, ktoré analyzovali.

„Kostná dreň predstavuje významný zdroj výživy a ako taká bola dlho súčasťou prehistorickej stravy,“ uviedol Ran Barkai z Telavivskej univerzity. „Doterajšie dôkazy poukazovali na konzumáciu kostnej drene bezprostredne po jej nadobudnutí a odstránení mäkkých tkanív,“ pokračoval.

Prehistorickí ľudia v tejto oblasti často lovili daniele. Do jaskyne priniesli končatiny a lebku koristi, zatiaľ čo zo zvyšku tela odstránili mäso a tuk priamo na mieste ulovenia zvieraťa, uviedol profesor Jordi Rosell zo španielskej Universitat Rovira i Virgili. „Zistili sme, že kosti z končatín danielov, najmä dlhé kosti končatín, vykazovali jedinečné zárezy, ktoré nie sú charakteristické pre znaky po odstraňovaní čerstvej kože, aby sa kosť zlomila a vyňala kostná dreň,“ povedal Rosell.

Pozri aj:

Sú inteligentnejšie, než si myslíme: Prvýkrát sa podarilo zaznamenať, ako ošípané používajú nástroje