Mnoho rokov sme nemali žiadne informácie o tom, že by “otec atómovej bomby”, J. Robert Oppenheimer, formálne oslovil Japoncov, ktorí prežili atómový útok. Len tento rok však bolo verejnosti odhalené, že pred mnohými dekádami údajne došlo k jednému ťaživému stretnutiu, kde musel americký vedec hľadieť do tváre obetiam zvaným hibakuša.
správy od nás budete mať ako prví.
O ich strete informoval Japan Times, podľa informácií získaných od predstaviteľov japonskej neziskovej organizácie.
Ťaživý moment medzi Oppenheimerom a obeťami hibakuša
Výraz hibakuša označuje osoby, ktoré prežili jadrový útok na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. V doslovnom znakovom prepise z japončiny tento výraz vieme preložiť ako “osoba, ktorá bola vystavená výbuchu”, presnejšie ako “osoba vystavená radiácii po atómovej bombe”.

National Geographic však dodáva, že v kontexte udalostí, ktoré po výbuchu nasledovali, by sme výraz hibakuša mali prekladať skôr ako “tí, ktorí trpia po atómovej bombe”.
Podľa slov z portálu Denníka N, ešte v roku 2015 žili desaťtisíce takýchto preživších. Okrem samotných Japoncov sa v mestách nachádzalo približne 10 percent kórejského obyvateľstva.
Súkromné stretnutie Oppenheimera a dvoch obetí
Podľa nových informácií, zverejnených v tomto roku, sa mal Oppenheimer súkromne stretnúť s dvoma obeťami hibakuša, ktoré navštívili Princetonskú univerzitu v roku 1964, počas cesty do Spojených štátov.

Vie sa to vďaka videozáznamu zosnulej tlmočníčky Yoko Teichlerovej z roku 2015. Podľa vyjadrenia organizácie v ňom mala uviesť, že Oppenheimer sa obetiam počas stretnutia ospravedlnil a intenzívne pri tom plakal.
Na zhruba 50-minútovom zázname tlmočníčka údajne opisuje stretnutie vedca a dvoch obetí hibakuša z mesta Hirošima. Oppenheimer mal podľa jej slov začať plakať hneď potom, ako návštevníkov zbadal.
Podľa slov Šizua Tačibany, riaditeľa japonskej organizácie World Friendship Center s centrom v Hirošime, mali byť zábery vytvorené s cieľom použiť ich do videa pripomínajúceho 50. výročie organizácie. Nakoniec sa ale nepoužili. Namiesto toho mali byť odložené.
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
















Nahlásiť chybu v článku