Medveď, ktorý slúžil v armáde: Pil pivo, salutoval a dotiahol to na desiatnika, jeho príbeh vás dojme

Ak vás zaujímajú príbehy z druhej svetovej vojny, určite ste už počuli o medveďovi Wojtekovi. Tohto sýrskeho hnedého medveďa si počas vojny osvojili vojaci poľskej armády. Najprv mu bola pridelená hodnosť vojaka, no potom to dotiahol až na hodnosť desiatnika.

Príbeh tohto medveďa začal v roku 1942, keď boli poľskí zajatci prepustení zo sovietskych gulagov na Sibíri. Medzi prepustenými boli bežní ľudia, vojnoví zajatci, ale tiež napríklad aj 22. delostrelecká zásobovacia rota, informuje portál Historic Environment Scotland. Práve táto jednotka, počas toho, ako sa presúvala do Perzie (dnešného Iránu), kúpila od mladého chlapca osirelé medvieďa. Ako uvádza portál Britannica, mali ho vymeniť za švajčiarsky nôž, plechovku hovädzieho mäsa a čokoládu.

Kŕmili ho z prázdnej fľaše vody, neskôr dostával pivo

Medvedíka pomenovali Wojtek a najprv jeho prítomnosť v jednotke tajili. Potom však nadriadení ich tajomstvo odhalili a prekvapivo im povolili nechať si medvieďa ako maskota, keďže si uvedomili, že zvyšoval morálku. Vojaci sa o medvieďa vzorne starali, kŕmili ho a postupne ho odstavili od mlieka. Niektoré zdroje dokonca spomínajú, že ho kŕmili kondenzovaným mliekom z prázdnej fľaše vodky a dávali mu tiež med, lesné ovocie a džem. Jedol s nimi a s vojakmi tiež spával v stane. Neskôr s nimi aj zápasil a boxoval.

Na to, aby však Wojtek mohol ostať so svojimi ľudskými spoločníkmi a presúvať sa medzi krajinami, potreboval oficiálne doklady. Zaevidovali ho preto v armáde, vďaka čomu získal hodnosť vojaka. Jeho oficiálnym opatrovateľom sa stal vojak menom Peter Prendys. Ten naučil medveďa salutovať, mávať aj pochodovať, takže by sa dalo hovoriť, že dokonca dostal akýsi vojenský výcvik.

Už ako väčší medveď dostával jesť dvakrát za deň a za odmenu dostával pivo. Zaujímavosťou je, že hoci sa zdalo, že si na ňom rád pochutnal, zdroje uvádzajú, že sa z neho nikdy neopil, hoci alkohol nie je práve niečo, čo by bežne patrilo do jedálnička medveďov.

Odhalil prítomnosť nepriateľského vojaka

Počas výcviku v hádzaní granátov vojaci používali pomaranče, za ktorými Wojtek s nadšením utekal. Rád sa tiež vozil v nákladných autách. Najprv ako medvieďa, keď sedával na sedadle spolujazdca a potom, keď vyrástol, presunul sa dozadu.

Wojtek tiež miloval dlhé studené sprchy a časom sa naučil sám si ich púšťať. Keď však začal míňať priveľa vody, vojaci mu zakázali sprchovať sa bez dozoru. Jedného dňa sa medveď napriek zákazu zatúlal do sprchovacích priestorov, kde narazil na Araba, ktorý sa potajomky vkradol do poľského tábora, aby vypátral sklad zbraní pre miestnych povstalcov plánujúcich prepadnutie. Vystrašený muž sa pri stretnutí s medveďom vzdal poľským vojakom. Medvedí vojak si za tento nečakaný čin vyslúžil neobmedzený čas na sprchovanie a dve fľaše piva.

Neskôr bol povýšený na desiatnika

Vojak Wojciech Perski, ktorého nazývali aj „Wojtek Peržan“, strávil po boku 22. roty celú vojnu. Podľa niektorých svedectiev sa dokonca zapojil aj do bojov počas bitky o Monte Cassino v máji 1944. Napodobňoval svojich ľudských spoločníkov a údajne prenášal delostrelecké granáty a debny s muníciou medzi nákladnými autami a vojakmi na bojisku. Na jeho počesť rota zmenila svoj znak na vyobrazenie medveďa nesúceho delostrelecký granát. Za svoju službu a odvahu bol Wojtek napokon povýšený na desiatnika.

Keď vojna skončila, presunuli ho v roku 1946 spolu s väčšinou jeho jednotky do presídľovacieho tábora v Škótsku. Tam trávil dni podobne ako počas vojny. Dostával pivo, zabával sa so svojimi ľudskými priateľmi a užíval si neobmedzený prísun jedla. Navyše mu vojaci postavili vlastný bazén.

Bol premiestnený do zoo

Potom však nastal čas, kedy sa vojaci začali vracať k svojim civilným životom, ktoré viedli pred vojnou. Vypustiť Wojteka do prírody však nebolo možné, keďže bol príliš navyknutý na ľudí. Nechceli ho však poslať ani do Poľska, pretože sa báli, že by ho komunistické úrady, ktoré v krajine prevzali moc, zneužili na propagandistické účely.

V roku 1947 bol vojak Wojciech Perski premiestnený do edinburskej zoologickej záhrady, kde ho nenavštevovali len zvedaví návštevníci, ale tiež muži z jeho jednotky. Tí mu tam nosili pivo a mali prístup do jeho výbehu.

Na jeho počesť vznikli filmy aj sochy

Wojtek napokon zomrel v zoo v roku 1963. O jeho príbehu vzniklo viacero filmov a na jeho počesť boli postavené viaceré sochy, a to v Krakove, Edinburghu aj v škótskom meste Duns.

Príbeh tohto medveďa znie takmer neuveriteľne, no je ukážkou toho, čo všetko sa vo svetových dejinách ukrýva. Navyše tiež dokazuje, aké pevné môže byť puto človeka so zvieraťom a ako dokáže prítomnosť zvieracieho priateľa pomôcť v najťažších chvíľach.

Pozri aj:

Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý…