Minsk, Foto: Nigel Swales/Flickr

Bielorusko je krajina kontrastov, plná kontroverzností, podivných prežitkov socializmu, ale aj tradícií, zvykov a nedotknutej prírody.

Pri menovaní európskych krajín by jeden na Bielorusko mohol aj zabudnúť. Nepatrí medzi najväčšie, najpočetnejšie, najbohatšie ani najvýznamnejšie štáty Starého kontinentu, no na druhú stranu rozhodne nepatrí ani medzi tie najmenej zaujímavé. Práve naopak, Bielorusko je krajina kontrastov, plná kontroverzností, podivných prežitkov socializmu, ale aj tradícií, zvykov a nedotknutej prírody.

Každý vie niečo málo povedať o Francúzsku, Nemecku, Chorvátsku či Nórsku. Koľko toho však viete o najväčšej krajine východnej Európy, ktorá nemá prístup k moru? Prinášame vám niekoľko zaujímavostí, vďaka ktorým Bielorusko spoznáte o čosi lepšie ako doposiaľ.

Bielorusi rozprávajúci po rusky

Rusko je bieloruským najväčším susedom, najväčším ekonomickým partnerom a vo všeobecnosti aj najlepším priateľom. Aj vďaka tomu, a ešte vďaka spoločne prepojenej histórii či kultúre, platia v Bielorusku dva oficiálne úradné jazyky. Paradoxom je, že v krajine, kde sa viac ako 83 % obyvateľov hlási k bieloruskej národnosti, hovorí týmto jazykom len o niečo viac ako 23 % ľudí. Ruský jazyk využíva 70,2 % obyvateľstva a to napriek tomu, že z 9,5 milióna ľudí žije v krajine len 8,3 % k ruskému občianstvu hlásiacich sa obyvateľov.

Posledný prales aj na vlajke

Bieloruskú vlajku poznáme dobre najmä vďaka hokejovej reprezentácii. Tvorí ju pás červenej, ktorá je národnou farbou Bieloruska, dekoratívny pás na ľavom okraji, ktorý symbolizuje rastliny a kvetiny vyskytujúce sa vo voľnej prírode. V spodnej časti sa nachádza aj pás zelenej, ktorá symbolizuje život a bieloruské pralesy, najmä ten Bielovežský, ktorý sa nachádza na hranici s Poľskom. Bielovežský prales je jedným z posledných pôvodných pralesov, aké kedysi dávno pokrývali celé mierne pásmo na území Európy. Je najväčším prírodným klenotom v Bielorusku a poskytuje domov pre európske zubry, vzácny endemit, ktorý je považovaný za ohrozený druh.

Foto: Pixabay

Cudzia tragédia

O najhoršej tragédii v jadrovom priemysle, ktorá sa odohrala v roku 1986 v Černobyľe sa toho za posledné mesiace popísalo veľa. Hovorí sa o nej v spojení s dnešnou Ukrajinou, na území ktorej sa Černobyľ nachádza aj v spojení so súčasným Ruskom, odkiaľ pochádzali kontroverzné rozhodnutia vrchných predstaviteľov Sovietskeho zväzu pri riešení kritickej situácie.

O niečo menej sa už hovorí o Bielorusku a to napriek tomu, že práve územie tejto bývalej socialistickej republiky utrpelo po havárii v jadrovej elektrárni najväčšie škody. Práve sem totiž dopadlo asi 70 % rádioaktívneho spádu, ktorý kontaminoval rozsiahle časti krajiny. Podľa ukrajinského úradu na liečenie chorôb z ožiarenia (NRCRM) bolo v Bielorusku radiácii vystavených približne 800-tisíc ľudí.

Mapa rozšírenia radiácie po katastrofe v Černobyľe, foto: CIA Factbook, Sting (vectorisation), MTruch (English translation), Makeemlighter (English translation) [CC BY-SA 2.5], via Wikimedia Commons

Zločin trestaný smrťou

V Európe možno nájsť už len jedinú krajinu, ktorá popravuje ľudí za spáchanie tých najťažších zločinov. Je ním práve Bielorusko, ktoré je za stále platiaci zákon o absolútnom treste (tzv. trest smrti) na medzinárodnej pôde ostro kritizovaná. Vo februári 2017 na túto kritiku zareagoval aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý povedal, že o platnosti trestu smrti rozhodli sami ľudia. V referende v roku 1996 hlasovalo proti jeho zrušeniu 80 % obyvateľov. Trest sa uplatňuje v prípade terorizmu, vlastizrady a mimoriadne násilných zločinov a vykonávaný je streľbou zozadu do hlavy.

Minsk, Foto: Archív TASR/AP

Palacinkový týždeň

Podobne ako v ostatných krajinách východnej Európy, aj v Bielorusku dodnes na konci zimy ľudia oslavujú tradičný sviatok nazývaný Maslenica. Vo svojej podstate ide o tradíciu, ktorú možno prirovnať k našim fašiangam. Trvá jeden týždeň a koná sa tesne pred veľkonočným 40-dňovým pôstom. Špecialitou Maslenice v Bielorusku sú palacinky. Tie sa pripravujú v každej domácnosti, no okrem toho ich na množstvo spôsobov nájdete počas celého týždňa priamo na uliciach v podobe street foodu, kde sa konajú tradičné jarmoky.

Východoeurópske Las Vegas

Bielorusko má okrem mnohých iných aj takúto nezvyčajnú prezývku. V krajine totiž možno nájsť množstvo kasín, ktoré skutočne pripomínajú americké mesto hriechu a to nielen v Minsku, ale vo všetkých kútoch Bieloruska. Okrem iného za to môže aj fakt, že v susednom Rusku je hazard zákonom zakázaný a preto veľké a luxusné kasína, ktoré nemajú núdzu o bohatých hráčov, vznikli práve v susednom a neveľmi vzdialenom Bielorusku.

Foto: Pixabay

Návrat do minulosti

Kasína, palacinkový street food a pralesy so zubrami však nie sú to jediné, prečo sa oplatí Bielorusko navštíviť. Pre nadšencov histórie či pamätníkov socializmu bude krajina lákavá aj pre prežitky politického režimu, ktoré Bielorusko dodnes ponúka. Napríklad v podobe tajnej polície, ktorá sa dodnes nazýva KGB, sôch Lenina či názvy ulíc pripomínajúce režim spred 30 rokov. Okrem toho si Bielorusko ako jediná postsovietska krajina ponechala (len s minimálnymi zmenami) vlajku, ktorú používala v predchádzajúcom režime.

Pri protestoch ľudia často na uliciach mávajú zakázanou vlajkou, Bielorusko stále používa tú z čias socializmu, Foto: Archív TASR/AP

Jediný prezident a posledný „európsky diktátor“

Prvé prezidentské voľby v ére bieloruskej samostatnosti sa konali v roku 1994. Voľby vyhral Alexandr Grigorievič Lukašenko, ktorý len tri roky predtým otvorene vystupoval proti vyhláseniu nezávislosti Bieloruska a rozpadu ZSSR. Bielorusko od tohto momentu za posledné štvrťstoročie iného prezidenta nemalo. Lukašenko je prezidentom už 25 rokov, svetom je kritizovaný rovnako, ako voľby, ktoré bývajú často označované za neslobodné (v tých posledných v roku 2015 získal 84,14 % hlasov). Lukašenkovi prischlo aj označenie posledného európskeho diktátora a mnoho odborníkov predpovedá, že sa jeho nástupcom na čele Bieloruska stane niektorí z jeho troch synov.

Lukašenko a Andrej Danko v Minsku, Foto: Archív TASR/Kancelária predsedu NR SR

Anglické počasie

Počasie na Britských ostrovoch je v bežnej komunikácii využívané priam ako miera príjemných a zamračených či daždivých dní. Vznikol z toho až stereotyp o tom, že v Londýne, či skôr v celom Anglicku, neustále prší a bez dáždniku sa ani nevypláca vychádzať na ulicu. Zaužívať by sme však pokojne mohli termín Minského počasia, ktoré je v skutočnosti ešte horšie ako to londýnske. Kým v metropole Spojeného kráľovstva prší za rok v priemere 98 dní, v Minsku je to počas 114 dní v roku. Hlavné mesto Bieloruska pritom Londýn prekonáva v počte upršaných dní každý mesiac a vyššie čísla tak nie sú dôsledkom nejakých sezónnych dažďov. Zrážky sú navyše výdatnejšie, v Minsku ich za rok spadne o približne 40 mm viac ako v Londýne. A aby toho nebolo málo, v Minsku je počas celého roka aj porovnateľne chladnejšie.

Dáta: yr.no (Nórsky meteorologický inštitút)

Sláva Bielorusku

Čo dalo Bielorusko svetu? Okrem iného množstvo významných osobností pôsobiacich v najrôznejších sférach, ktorí sa stali slávni ďaleko za hranicami svojej rodnej zemi. Z dnešného Bieloruska pochádzala napríklad držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevičová či poľský reportér Ryszard Kapuściński.

Bielorusko sa môže pýšiť aj držiteľom Nobelovej ceny za fyziku, ktorým je Žores Ivanovič Alfiorov. Neďaleko rusko-bieloruských hraníc sa narodil významný surrealistický maliar Marc Chaggall z Grodna zas pochádzala gymnastická hviezda LOH z roku 1972 Olga Korbutová. Aby to však nebolo len o minulosti, Bielorusko dalo svetu aj obľúbenú aplikáciu Viber určenú na bezplatnú komunikáciu či mmp počítačovú hru (massively multiplayer game) World of Tanks.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )