Foto: Screen Google Earth

Sponzorovaný obsah / / Lokál
Zmenili sa ľudia, celé ulice, námestia, ale i spôsob života ľudí a okolie mesta.

Za posledných 25 rokov sa toho v našej krajine zmenilo neúrekom. Jedným z dobrých príkladov je samotná Bratislava. V politickom, kultúrnom i administratívnom centre našej krajiny sa zmenili ľudia, celé ulice, námestia ale i spôsob života ľudí a okolie mesta.

Počet obyvateľov paradoxne poklesol

Bratislava sa 1. januára 1993 stala hlavným mestom po štvrtýkrát vo svojej histórii. Po Uhorsku, vojnovej Slovenskej republike, Slovenskej socialistickej republike v rámci federatívnej ČSR, sa konečne stala centrom samostatného Slovenska. Aj keď sa to na prvý pohľad vôbec nezdá, počet obyvateľov Bratislavy za 25 rokov výrazne poklesol. Zo štatistickej databázy DataCube je zrejmé, že kým v roku 1993 malo hlavné mesto viac ako 446-tisíc obyvateľov, začiatkom tohto roku to už bolo o niečo menej ako 430-tisíc. Veľký nárast počtu obyvateľov možno pozorovať na periférii hlavného mesta. Napríklad taký Chorvátsky Grob narástol za štvrťstoročie až štvornásobne.

Štatistika však v tomto ukazovateli pre Bratislavu neposkytuje úplne relevantné informácie. Ide totiž o počet obyvateľov, ktorí majú v meste nahlásený svoj trvalý pobyt. V konečnom dôsledku sa totiž naša metropola poriadne nafúkla. Odhaduje sa, že v Bratislave žije počas týždňa asi 660-tisíc ľudí a ďalších minimálne 130-tisíc do nej každodenne dochádza za prácou. Počas dňa sa tak našou metropolou „hmýri“ takmer 800-tisíc ľudí.

Foto: Screen Google Earth

Symbol futbalu minulosťou

Futbalový symbol Bratislavy i Slovenska aj po 25 rokoch ostáva na rovnakom mieste, vyzerať aj volať sa však bude celkom inak. V časoch vzniku a počas prvých rokov samostatnej Slovenskej republiky bolo Tehelné pole dejiskom legendárnych futbalových súbojov, na ktoré dodnes spomína nejeden skalný fanúšik Slovanu či slovenskej reprezentácie. AC Milano, Borussia Dortmund, Chelsea Londýn, či reprezentačné výbery z Francúzska, Brazílie a Španielska. Na 30-tisícovom Tehelnom poli to futbalom v 90. rokoch poriadne žilo.

Tehelné pole, vybudované ešte v časoch vojnového Slovenského štátu, však v Bratislave už dnes nenájdete. V roku 2009 hostil posledné futbalové stretnutie a v roku 2013 bol finálne zbúraný. Na jeho mieste však od roku 2016 postupne rastie náhrada. Národný futbalový štadión, ako sa Tehelné pole bude po novom volať, bude mať síce o niečo menšiu kapacitu, no všetci dúfame, že sa dočká rovnako legendárnych stretnutí, ako ten pôvodný.

Foto: Andrej Neuherz, ŠK Slovan (Wikimedia)

Bratislavské námestia

Spolu so samotným mestom sa v Bratislave menili aj jej najznámejšie námestia. Napríklad to Hviezdoslavovo, ktoré už desaťročia zdobí budova Slovenského národného divadla, prešlo rozsiahlou rekonštrukciou práve koncom 20. storočia. Zmeny však prišli aj v posledných rokoch a to najmä v obnove jeho povrchu. Námestie, ktoré bolo od nepamäti dejiskom významných historických udalostí, si po desaťročiach za železnou oponou pamätá aj historický prejav amerického prezidenta Busha z roku 2005.

Foto: Historická – Staré fotografie Bratislavy/FB , aktuálna: Martin Ondruš

Zmeny neobišli ani Primaciálne námestie. Zaradené bolo k oblasti pešej zóny a odparkované autá tu tak už dnes, v roku 2018, našťastie nenájdete. Ak patríte k skutočným pamätníkom, možno si ešte spomeniete na majestátnu lipu, ktorá jeden z najkrajších kútov Bratislavy zdobila od roku 1896. Z nepochopiteľných dôvodov ju však v 70. rokoch 20. storočia vyťali. Lipa sa na Primaciálne námestie vrátila až v roku 1997.

Foto: Historická – Staré fotografie Bratislavy/FB , aktuálna: Martin Ondruš

Večierky minulosťou

Spolu s infraštruktúrou sa v Bratislave za 25 rokov zmenil aj spôsob života jej obyvateľov. Obrovské zmeny priniesla napríklad výstavba veľkých obchodných centier, ktoré v metropole Slovenska rástli v novom miléniu, ako po daždi. Kým niektoré veci sa v Bratislave dramaticky menili, iné stálice s ňou vydržali celých 25 rokov. Pred štvrťstoročím bolo bežné po večeroch nakúpiť v tradičných večierkach. Doba sa však zmenila a tento rok oficiálne uzavreli aj prešporskú stálicu Hviezda.

Foto: Billa

Namiesto malých obchodíkov ľudia radšej volia siete supermarketov, ktoré sa dokážu v priebehu rokov lepšie prispôsobovať požiadavkám spoločnosti. Medzi úplne prvé obchodné reťazce na Slovensku patrila do žltočervena sfarbená Billa. Podobne ako samotné mesto, aj táto spoločnosť prešla svojím vlastným príbehom. Z jedinej bratislavskej prevádzky, ktorá bola v roku 1997 otvorená na Jantárovej ceste môžete dnes nakúpiť v takmer troch desiatkach predajní.

Bratislavské mosty

Neodlúčiteľnou súčasťou Bratislavy sú jej mosty. Pred 25 rokmi viedli cez Dunaj štyri. Práve mosty, majestátna rieka a panoráma Starého mesta s dominantou v podobe Bratislavského hradu, možno stoja za prezývkou Krásavica na Dunaji. Za posledné štvrťstoročie sa zmenila aj táto panoráma. Mostov je už päť a ten Starý je vlastne celkom nový.

Starý, Prístavný, Lafranconi a SNP. K štvorici bratislavských mostov pribudol v roku 2005 aj most Apollo, ktorý si vyslúžil aj niekoľko architektonických ocenení.Starý most nedostal svoje meno nadarmo. V čase demontácie v roku 2013 bol najstarším pevným mostom cez Dunaj v celej Bratislave. V spomínanom roku ho však nahradil, určený výlučne pre chodcov, cyklistov a električky. Pomenovanie ale naďalej ostalo pôvodné.

Foto: Historická – Staré fotografie Bratislavy/FB , aktuálna: Martin Ondruš

MHD

Ako sa za 25 rokov zmenila v Bratislave mestská hromadná doprava? Mnohí by možno uštipačne tvrdili, že takmer vôbec, pravdou však je, že poriadne. 90. roky 20. storočia boli pre mestskú hromadnú dopravu v našom hlavnom meste obdobím čakania na metro, ktoré sa však nikdy nestalo realitou. Pamätníci si možno ešte spomenú na rok 1993, kedy v bratislavskej MHD-éčke za lístok zaplatili celých 5 slovenských korún.

V roku 1999 však stál lístok na autobus, či električku už dvojnásobok. 31. decembra 1999 bol posledným dňom, kedy si Bratislavčania zakupovali jednotný lístok bez časového obmedzenia. Časové cestovné lístky totiž v Bratislave platia práve od nového milénia. Na počiatkoch tohto systému sa za 30 minútový lístok platilo 12 Sk. Dnes za rovnaký čas cestovania zaplatíte 0,90€.

Foto: Historická – Staré fotografie Bratislavy/FB , aktuálna: Martin Ondruš

Najvyššie budovy Bratislavy

Pred 25 rokmi ešte Bratislava nebola tak „vysoká“ ako dnes. V roku 1993 bola najvyššou budovou našej metropoly 108 metrov vysoká budova Slovenskej televízie. Tento titul držala od roku 1975 a dlhé roky bola dokonca najvyššou budovou celého vtedajšieho Československa. V moderných dejinách hlavného mesta sa však výšková výstavba poriadne rozšírila.

Slovenskú televíziu z trónu zosadila Národná banka Slovenska a to až v roku 2002. Výškový rozdiel je však na oko takmer zanedbateľný a to len o niečo viac ako tri metre. V súčasnosti sa však v Bratislave chystá výstavba prvého mrakodrapu na Slovensku. Má ním byť Eurovea II, obchodno-rezidenčný komplex, ktorý má vyrásť na mieste bývalej rafinérie Apollo. Prvý slovenský mrakodrap by mal siahať do výšky 168 metrov nad zemský povrch.

Foto: Historická – Staré fotografie Bratislavy/FB , aktuálna: Martin Ondruš
Tento článok vznikol v spolupráci s obchodnou značkou Billa
0
Komentovať (0)