Ak sa ľudské oko stretne s niečím nevysvetliteľným, okamžite to začne vzbudzovať záhadu. Rovnako je to aj pri týchto kruhoch, ktoré sa podľa vedcov objavujú na viacerých miestach našej planéty, no nik poriadne nevie, aký je ich pôvod.
Ako píše portál UNILAD, tieto kruhy na zemskom povrchu sú predmetom záujmu už viac než 50 rokov. Počas tohto obdobia sa totiž objavujú na rôznych miestach po svete, pričom primárne ich skúmali v Namíbii a Austrálii. Rovnako, ako napríklad kruhy v obilí, aj tieto kruhy vnášajú do spoločnosti viacero konšpirácií, pričom v prípade týchto „rozprávkových kruhov“ sa vedci posunuli o krok vpred.
Vedcov začali kruhy v Afrike a Austrálii fascinovať aj pre ich tvar a výskyt, pretože sú od seba pomerne usporiadane uložené, a tiež si držia takmer perfektný geometrický tvar. V najnovšej štúdii, ktorá uzrela svetlo sveta len tento týždeň vo vedeckom časopise PNAS, sa však zistilo niečo, čo všetkých prekvapilo.
Ako vlastne vznikajú?
Pomocou umelej inteligencie sa prišlo na to, že tieto kruhy sa pravdepodobne nachádzajú až na 263 miestach po svete. Okrem uvedených miest ide aj o Západnú Saharu, Africký roh, Madagaskar, juhozápadnú Áziu a strednú Austráliu.
Odborníci sa domnievajú, že výskyt a vznik kruhov ovplyvňuje prítomnosť určitých pôdnych a klimatických faktorov. Konkrétne ide o priemerné zrážky nižšie ako 200 milimetrov ročne a nízke hladiny dusíka. Tieto údaje sa totiž spájajú s väčšinou území, kde sa kruhy objavili.
Ďalšou z možností je aj rast trávy a následný boj s vegetáciou, keďže pre nedostatok vody síce niečo narastie, no niečo iné zas odumrie, čo spôsobí kruhy v zemi. Ako dodáva UNILAD, možný vznik sa viaže aj s degradáciou ekosystému ako následku klimatickej krízy. Aj keď existuje viacero teórií, stále sa nedá s určitosťou potvrdiť, prečo a ako kruhy vznikajú.
Nahlásiť chybu v článku