Jedna z najikonickejších slovenských stavieb vôbec, skrýva pomerne zaujímavý príbeh, ktorého počiatky môžeme hľadať v hlbokom československom socializme. Potreba prepojenia novovznikajúceho sídliska a zvyšujúce sa dopravné nároky položili pomyselný základný kameň vzniku mosta, ktorý sa už o pár rokov stal domácou dominantou.
V článku sa dozviete aj:
- prečo bol Most SNP pre Bratislavu potrebný;
- prečo bol v architektonickej súťaži vybratý až štvrtý návrh;
- čo všetko bolo v dôsledku výstavby zničené;
- v čom je most výnimočný.
Potreba prepojenia s Petržalkou
Petržalka, ako ju poznáme dnes, sa začala formovať na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia, kedy padlo dôležité rozhodnutie v rámci výstavby tejto mestskej časti, píše oficiálny web Petržalky. V praxi to znamenalo, že na tejto strane Dunaja bude stáť sídlisko, z ktorého sa budú na dennej báze prepravovať do ostatných častí Bratislavy desaťtisíce ľudí a hlavné mesto potrebovalo tepnu, ktorá mestskú časť so zvyškom mesta prepojí.
Ako uvádza portál ASB, vízia nového mosta z prvej polovice 60. rokov predstavovala na vtedajšiu úroveň vedomostného poznania neobvykle architektonicky moderný a po statickej stránke veľmi odvážny projekt. Zaujímavosťou je, že do anonymnej architektonickej súťaže sa zapojilo až 18 autorských skupín, z ktorých boli vybraní tí najlepší. Podľa portálu SME sa však víťazný návrh napokon nerealizoval. Dokonca, k vytúženému prepojeniu sa nedostali ani architekti, ktorí skončili na druhom a treťom mieste.
Vzhľadom na to, že takáto stavba sa v Československu ešte nerealizovala, most mali pôvodne stavať Maďari, no tí údajne navrhovali železobetónovú konštrukciu a náročnú montáž s prácnym vŕtaním státisícov dier. Realizácia tak z ekonomických dôvodov pripadla na oceľovú stavbu, a teda štvrtý návrh, za ktorým stáli architekti Jozef Lacko, Ladislav Kušnír a Ivan Slameň.
Nešťastná lokácia?
O umiestnení veľkolepého mosta sa viedli rôzne odborné, no zrejme aj politické diskusie. Podľa portálu ASB napokon vyhrala politika a stavba mala byť na mieste, kde v roku 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy umiestnila sovietska armáda pontónový most. V závere roku 1967 sa podpísali všetky potrebné dokumenty a samotná výstavba začala v roku 1968. Ako uvádza portál vtedy.sk, výstavba známeho diela si však vyžiadala aj svoju daň.
Nahlásiť chybu v článku