Odlesňovanie Amazonského pralesa sa blíži ku kritickému bodu. Ak ho prekročí, už viac nebude cesty späť

Toto šialené tempo ženie svetovo najväčší dažďový prales do kritického bodu, z ktorého už nebude návratu. Tento prudký nárast potvrdzuje obavy, že brazílsky prezident Jair Bolsonaro dal zelenú ilegálnemu ťaženiu. Podľa satelitu Deter B, ktorý monitoruje situáciu nad Amazonským dažďovým pralesom od roku 2015, zmizlo počas júla 1 345 kilometrov štvorcových lesa. To je podľa denníka Guardian o tretinu viac, ako minulý mesiac.

Oficiálne čísla, ktoré poznáme vďaka zmieňovaného satelitu, sú pre Bolsonara. Ten sa dokonca tieto údaje pokúsil vydávať za nepravdivé. Prezident trvá na tom, aby tieto čísla videl predtým, ako sú oficiálne publikované. Uvádza, že sa tak chce vyhnúť trapasu. Pokiaľ by však čísla skutočne išli najprv cez neho, vzrástli by obavy, že sú ovplyvnené a zmenené. Bolsonaro je pri moci len prvých sedem mesiacov, no to, že ho podporili strany, ktorých záujem sa vyskytuje v baníctve a agrobiznise, hovorí sa všetko.

Prezident robí viac škody ako osohu

Bolsonaro značne skomplikoval činnosť vládnym agentúram, ktoré sa starajú o ochranu lesov, chránených rezervácii a domorodých teritórií. Tieto kroky len posilnili tých, ktorých hlavným cieľom je napádať miestne lesy za komerčným účelom. Nech je však tento biznis akokoľvek výnosný, je extrémne nebezpečný. Neohrozuje však len planétu, no mohol by negatívne ovplyvniť aj vzťahy Brazílie s Európskou úniou.

Obchodné dohody, ktoré má Brazília uzavreté s Európskou úniou, by mohli padnúť, keďže juhoamerická krajina neplní svoju časť povinností. Tou je práve omedzené odlesňovanie, ktoré je v súlade Parížskou dohodou. Odlesňovanie pralesa spôsobuje to, že ten viac nie je schopný zohrávať svoju úlohu vo vytváraní klimatickej rovnováhy. Klimatické zmeny môžeme zastaviť práve tým, že budeme sadiť viac stromov.

Vyrubovanie pralesa, ktorý je prezývaný aj ako pľúca planéty, tak ide proti zdravému rozumu. Brazília sa blíži ku kritickému bodu. Ak ho prekročí, územie pralesa sa premení na savanu a už viac nebude cesty späť. Katastrofa, ktorá nastane, bude mať celosvetové následky.

Pozri aj:

Prvý islandský ľadovec, ktorý sa roztopil, dostal pomník. Ten nesie mrazivú správu do budúcnosti

theguardian.com