One Day Jazz festival 2017 pod organizačnou taktovkou Martina Valihoru prilákal stálych nadšencov, ale aj nových ešte „nepopísaných“ fanúšikov tohto hudobného žánru.
správy od nás budete mať ako prví.
Dva večery sa niesli už tradične v znamení kvalitnej jazzovej hudby v mene myšlienky humanizmu a tolerancie spájajúcich všetkých bez rozdielu do jednej veľkej hudobnej a fanúšikovskej rodiny.
Štvrtkový večer otvoril autorský projekt Matúša Jakabčica – CZ-SK Big Band. Projekt spojil top českých a slovenských hudobníkov. Hovorí sa, že čo je doma, to sa počíta a páni ako Radovan Tariška (saxofón), Luboš Šrámek (klavír), Erik Rothenstein (saxofón) a ďalší predviedli výkony jazzmanov európskej úrovne.
Po nich nasledovalo arménsko-taliansko-slovenské trio svetových muzikantov Vardana Ovsepiana (klavír), Daniela Camardu (basa) a Martina Valihoru (bicie). Bol to tok prelievajúceho sa hudobného okamihu. Cyklické akordy klavíra do pulzujúceho elektronického podmazu na okamih „prekričali“ rytmiku jammujúcej basy a tlkot bicích v pozadí. Inšpirácia od Stevea Reicha? Momenty napätia a zvláštneho nepokoja z gradácie zvuku, vzájomnej súhry a neustáleho približovania sa a vzďaľovania sa. Nečakané návraty k nosnej téme skladby. Motívy rozplývajúce sa dostratena. Jazz prekračujúci hranice všednej klasiky. Sme naň už na Slovensku pripravení?
„Erik je človek, ktorý prináša naozajstný vietor do hudby a priniesol si so sebou naozaj svetových hudobníkov. Eric Harland Trio!“ Týmito slovami uviedol tretí projekt večera hostiteľ Martin Valihora.
To už na pódium nastúpil jeden z najžiadanejších bubeníkov súčasnosti Eric Harland so svojimi spoluhráčmi. Boli sme svedkami hravého vystúpenia výrazne pracujúceho s náročnou rytmikou, netradičnými zvukmi klávesov a jammujúcou basou. Bravúrne zvládnuté rýchle zmeny tempa len potvrdili kvalitu hry na bicie lídra kapely. Majstrovstvo prerývaného ticha. Hra so stop momentmi. Na záver rozlúčka improvizáciou do pustenej skladby Diamonds od Rihanny. Pocta fanúšikom? Podľa začudovaných výrazov v tvárach asi trochu nepochopená bodka zo strany publika. Aj napriek tomu zaslúžené standing ovation.
„Americký gitarista Kurt Rosenwinkel prichádza s muzikantmi z Brazílie. Táto hudba je inšpirovaná ich kultúrou a bude to veľmi bohatý a košatý sound.“ Po slovách Martina Valihoru vystúpili na pódium hudobníci z posledného projektu večera s názvom Caipi. Atmosféru záveru festivalu podčiarkol ich priezračný čistý zvuk plynúci z pódia smerom k divákom. Hudba s nádychom exotiky podčiarknutá textami v portugalčine. Vokálne spevy z iných svetov spievajúcich členov kapely. Plynúci tok hudby a spevu zlievajúci sa v jedno. Boli sme svedkami zvláštneho hrdelného spevu a bohatej energickej rytmiky zastúpenej širokým spektrom perkusívnych nástrojov. Rýchlych gitarových behov, prenikavých gitarových sól a neskutočných vyhrávok Kurta.
Taký bol záver druhého večera spájajúceho milovníkov kvalitnej hudby. Večera v znamení svetových jazzových hviezd.
Saša Pastorková (foto: Jaro Novák)
Nahlásiť chybu v článku