Foto: Wikimedia Commons (Public Domain)

Najskôr len zvádzal ženy, ktorým sľuboval všetko, čo od neho chceli. Postupne sa k tomu pridali aj poistné podvody a napokon chladnokrvné vraždy. Toto je príbeh muža, ktorý je považovaný za vôbec prvého sériového vraha Ameriky.

Svetové dejiny ukrývajú množstvo príbehov. Niektoré sú veselé, iné smutné, no veľa z nich je aj desivých. A práve tie mrazivé príbehy majú často na svedomí zvrátení masoví vrahovia, ktorých po svete chodilo (a, žiaľ, aj stále chodí) veľa, a o ktorých ste sa už aj na našom webe mohli čo-to dočítať. Tentokrát sme sa rozhodli našu pozornosť upriamiť na podvodníka menom H. H. Holmes, ktorý sa preslávil ako vôbec prvý sériový vrah Ameriky.

Tak ako pri mnohých iných vrahoch, ani prakticky bezproblémové detstvo muža, ktorý si hovoril Henry Howard Holmes spočiatku nenasvedčovalo tomu, čoho by v budúcnosti mohol byť schopný. Jeho výchova totiž prebiehala bez akýchkoľvek problémov a keďže sám Holmes, skutočným menom Herman Webster Mudgett, pochádzal z dobre zabezpečenej rodiny, vyštudoval strednú školu, učil a neskôr začal študovať medicínu. Našlipanuté mal na pomerne sľubnú kariéru, no niekde v jeho živote nastal zlom. Kedy, to nikto nevie – dnes je totiž Mudgett, respektíve Holmes, známy nie ako lekár, ale ako prvý sériový vrah Ameriky. Ale pekne poporiadku.

Záletný syn z dobrej rodiny

Herman Webster Mudgett sa narodil do pomerne dobre zaobstaranej rodiny 16. mája 1861. Vyrastal v Gilmantone v štáte New Hampshire, kam sa jeho rodičia dostali medzi prvými imigrantami z Anglicka. Mudgett mal bezproblémové detstvo, aj keď médiá začiatky jeho príbehu radi zvyknú prekrúcať. Vzhľadom na to, že jeho otec bol farmárom, mnohí práve toto opisujú ako začiatok Mudgettovho prerodu na psychopata. V detstve sa mal vyžívať v týraní a zabíjaní zvierat, mal ho dokonca údajne týrať aj vlastný otec, čo v ňom neskôr prebudilo vraždiace monštrum. Nič z toho však pravdou nebolo. Práve naopak.

Takto vyzeral H. H. Holmes. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Keď mal Mudgett 16 rokov a dokončil štúdium na strednej škole, zamestnal sa ako pomocný učiteľ v škole neďaleko rodného mesta. Už počas štúdií ale ukázal svoj šarm, ktorému podľahlo niekoľko žien. Netrvalo dlho a oženil sa s Clarou Loveringovou, s ktorou mal jedno dieťa. Ak si ale myslíte, že svojej láske zostal verný, mýlite sa.

Po rokoch praxe v školstve sa rozhodol študovať medicínu a od rodiny na istý čas odišiel. Mal 18 rokov a prakticky celý život pred sebou. Na univerzite vo Vermonte mal povesť záletníka a jeho šarmu dokázala odolať len máloktorá žena. Svoju manželku podviedol počas štúdií niekoľkokrát, neskôr sa k tomu pod vidinou zisku pridalo aj niekoľko poistných podvodov, čo sa napokon stalo aj jeho bočným zamestnaním.

Podivín, ktorý ukradol mŕtvolu dieťaťa

Po doštudovaní medicíny na dvoch rôznych univerzitách sa k nemu nasťahovala manželka aj so synom. Dvojica sa však nevedela vystáť aj kvôli Mudgettovmu správaniu, a tak sa ich vzťah napokon skončil. Pre manželku a syna to bola úľava, pretože ktovie, ako by dopadli, keby s ním zostali žiť. Mudgett už totiž vtedy mal za sebou niekoľko zvláštnych incidentov.

Na univerzite ho síce mali za nesmierne šarmantného a neodolateľného muža, na druhej strane ho však vnímali ako veľmi divného človeka. Počas štúdií sa totiž veľmi rád šprtal v mŕtvych telách a podľa všetkého mu tiež doma našli mŕtvolu malého batoľaťa, ktoré si z pitevne priniesol, aby na ňom mohol robiť pokusy. Jeho reputácia tak bola nalomená, ale v ničom Mudgettovi nebránila. Stále zvádzal mnohé ženy, s niektorými sa aj oženil a následne ich opustil.

Foto: Unknown, though likely a mugshot., Public domain, via Wikimedia Commons

Po tom, čo od neho manželka odišla, rozhodol sa precestovať Spojené štáty. Na cesty si zarábal malými podvodmi a začiatkom 80. rokov 19. storočia sa usadil v Chicagu, už pod zmeneným menom Henry Howard Holmes.

Premyslená prvá vražda?

Ani v Chicagu neostal svojej povesti nič dlžný. Zamestnal sa v miestnej lekárni, aj keď v kufri vďaka podvodom ukrýval pomerne slušný obnos peňazí. Majiteľovi lekárne zviedol ženu a podarilo sa mu nejakým zázrakom jej muža, teda jeho šéfa, aj vyhnať z jeho vlastného domu. Prostredie lekárne mu napokon umožnilo vykonať jeho prvú vraždu, aj keď aj tu sa informácie mierne rozchádzajú.

Jeho prvou obeťou mal byť neznámy chlapík, ktorý mal pred vchodom lekárne skolabovať. Nevedno, či mu chcel Holmes pomôcť alebo vycítil príležitosť, mužovi na kolenách dal vypiť neznámu tekutinu, na následky čoho neznámy chlapík umrel. Vzhľadom na situáciu sa však vec nijak nevyšetrovala, mnohí si však myslia, že práve neznámy muž bol Holmesovou prvou obeťou.

Lekáreň sa však nestala jeho skrýšou, kde zverstvá vykonával. Zaujímavá bola budova oproti nej, ktorú odkúpil a vybudoval v nej hotel a kancelárske priestory, ktoré chcel prenajímať. Na tom by tiež nebolo nič zvláštne, akurát Holmes mal s budovou celkom iné úmysly.

Vo hoteli si vybudoval tajnú pitevňu

World’s Fair Hotel bol oficiálny názov tejto budovy, neskôr sa však preslávila ako Murder Castle, teda v preklade Vražedný hrad. Stalo sa tak, pretože budova pozostávala s niekoľkých miestností, ktoré nikam neviedli, nemali dvere, medzi izbami bolo niekoľko tajných chodieb, o ktorých nikto nevedel, rozsiahle podzemné tunely, nekonečné schody či šachty, ktoré mali slúžiť na bezproblémové zbavovanie sa tiel.

Holmesov Vražedný hotel. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Čo sa za dverami tejto napoly kancelárskej budovy a napoly hotela dialo, nikto poriadne nevie. Holmes síce priestory na prízemí prenajímal, po ťažkostiach sa mu dokonca darilo aj prenajímať izby v hoteli, no firmy v jeho budove úspešné neboli. Bez udania dôvodov podnikateľom rušil zmluvy, na čom jednak zbohatol a jednak si zabezpečil situáciu, keďže nikto vlastne nemal prehľad, kto v budove žije a sídli.

Svoj hotel Holmes otvoril počas slávnostnej výstavy World’s Fair: Columbian Exposition, vďaka čomu mal zabezpečený dostatok ubytovaných hostí a najmä dám. V tomto momente sa ale začínajú o Holmesovi šíriť nepekné povesti. Mnoho hostí sa totiž po ubytovaní už nikdy nemalo objaviť, a teda v hotelovom labyrinte mali nájsť smrť. Vyšetrovania však nikdy nepreukázali, že by Holmes niekoho vo svojej budove zavraždil, aj keď niektoré zmiznutia boli skutočne podozrivé.

Keďže sa im ale nevenovalo dostatok pozornosti, Holmes aj naďalej beztrestne podnikal, zmiznutí v útrobách jeho Vražedného hradu však pribúdalo a príbuzní stratených obetí volali po vyšetrovaní. Nevedno, koľko ľudí v hoteli Holmes zabil, ani či vôbec. Hovorilo sa o tom, že pod budovou hotela má Holmes tajnú pitevňu, kde svoje obete rozrezáva a kochá sa krásou vnútorností. Obete mal pritom pred zabitím umučiť zavesením na háky, kde mali byť takto pripútané k stenám aj niekoľko dní, kým od bolesti neumreli. Či to bola naozaj pravda, sa nevie dodnes, ani sám Holmes sa k tomu nepriznal. Vedel však, že musí pozornosti vyšetrovateľov i súkromných detektívov najatých príbuznými jeho zmiznutých hostí utiecť.

Fingovanou vraždou chcel pokryť rozpočet nového hotela

Útočiskom sa mu stal Texas, kam utiekol so svojím osobným asistentom Benjaminom Pitezelom. Tu buduje ďalší vražedný hotel, ktorý sa mu vďaka peniazom získaným poistným podvodom podarilo dostavať. Jeho otvorenie si však už neužil, pretože bol znovu na úteku. Fingovanou vraždou vlastného asistenta sa chcel dostať k sume 10-tisíc dolárov. Podvod mu ale nevyšiel a svojho asistenta nezabil len naoko, ale naozaj. Pitezela najskôr omámil chloroformom, polial benzénom a upálil ho. A to sa mu stalo osudným. Zabiť mal, mimochodom aj ostatných členov asistentovej rodiny.

Holmesova jediná obeť, spoločník Benjamin Pitzel. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Holmes prenasledovaný nielen profesionálmi, ale aj amatérmi, začal robiť taktické chyby, ktoré viedli k jeho odhaleniu. Dolapiť sa ho podarilo vďaka krádeži koňa v Bostone. Holmes bol zadržaný a informovaný o tom bol aj detektív Frank Geyer, ktorý po ňom dlhé roky pátral. Aj krátky čas, ktorý Holmes vo väzení kvôli krádeži strávil však stačil na to, aby boli voči nemu vznesené obvinenia za vraždu. Holmes teda, už opäť pod vlastným menom Herman Webster Mudgett, putuje do väzenia a čaká na rozsudok.

Odsúdený za jednu vraždu, spáchal ich minimálne 27

Pred súd išiel za vraždu svojho obchodného partnera a asistenta Pitzela, krádeže i poistné podvody. Vyšetrovaný bol okrem tejto jednej aj v ďalších deviatich vraždách, na svedomí ich však má ďaleko viac. Niektorí hovoria o desiatkach, iní až o počte prevyšujúcom 200. Žiadnu inú sa však Mudgettovi nepodarilo dokázať, aj napriek tomu však dostal trest smrti za upálenie svojho asistenta. Zaujímavosťou je, že pred popravou sa priznal k 27 vraždám, aj keď trval na tom, že je nevinný.

Súd mu dokonca pred popravou splnil aj posledné želanie. Chcel, aby jeho mŕtve telo bolo zaliate do betónu, aby ho nikto nemohol po smrti rozrezať a vypitvať. To totiž mohol robiť len on svojim obetiam. Do histórie kriminalistiky sa Herman Webster Mudgett, alias H. H. Holmes, zapísal nielen ako šikovný podvodník, ale najmä ako prvý americký sériový vrah, ktorému však oficiálne “prišili” len jednu obeť. Koľko ich v skutočnosti bolo, sa už nedozvieme.

Biography, Britannica, Biography, Crime Museum, History
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )