Foto: Unsplash

Pyramídy sú architektonický aj historický "zázrak", ktorý fascinuje aj dnes.

Ak by ste sa aj malého dieťaťa opýtali, čo je typické pre Egypt, ako prvé by určite odpovedalo, že sú to pyramídy. A rovnako by odpovedala pravdepodobne aj väčšina dospelých ľudí. Egyptské pyramídy v Gíze sú dokonca jediným divom starovekého sveta, ktorý prežil do dnešných dní, a preto sa nemôžeme čudovať, že patria medzi top pamiatky nielen v Egypte či Afrike, ale na celom svete. 

V článku sa dozviete aj:

  • kedy sa začali pyramídy stavať;
  • kto ich staval;
  • čo sa nachádza vo vnútri pyramíd;
  • ako návšteva pyramídy zmenila Napoleona.

Džoserova ako trend

Keď hovoríme o egyptských pyramídach, máme zvyčajne na mysli tie, ktoré sa nachádzajú v Gíze a ešte konkrétnejšie tri hlavné pyramídy, a to Rachefovu pyramídu, Menkaureho pyramídu a najmä najväčšiu pyramídu v Egypte – Chufuovu pyramídu, známu tiež pod označením Cheopsova či Veľká pyramída. V okolí sa ale nachádza ešte niekoľko menších.

Foto: Unsplash

Avšak v Egypte sa so stavbou pyramíd začalo postupne a tieto najznámejšie predstavujú až pyramídy zo 4. dynastie z obdobia asi 2575 až 2465 rokov pred Kristom, ako uvádza Britannica. Do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO sa dostali v roku 1979.

Prvé pyramídy sa v Egypte objavili už skoršie, išlo skôr o jednoduché a menšie stavby, ktoré sa už nedochovali. Pri počiatkoch pyramíd musíme však spomenúť pyramídu v Sakkáre z 3. dynastie. Ide o stupňovitú pyramídu známu ako Džoserova pyramída. Portál Live Science o nej píše ako o najstaršej dochovanej egyptskej pyramíde, ktorej výstavba je datovaná do obdobia spred 4700 rokov.

Džoserova pyramída. Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

S výškou 62 metrov je dominantnou a na jej výstavbu bol použitý leštený vápenec veľmi dobrej kvality. Aj vďaka tomu sa zachovala dodnes v celej svojej kráse.

Siedmy div sveta

V 4. dynastii, čiže približne 100 až 200 rokov po Džoseovej pyramíde, začali vznikať pyramídy, ktoré sú symbolom Egypta a to, čo mnohí za pyramídy považujeme.

Najslávnejšou je už spomínaná Chufuova pyramída. Ako všetky pyramídy, aj táto bola postavená ako hrobka. Zaujme najmä svojou veľkosťou. Britannica píše o výške 147 metrov a o 230-metrovej základni, pričom strany pyramídy majú sklon 51 stupňov a strany sú presne orientované do štyroch svetových strán.

Pôvodný obklad Chufuovej pyramídy. Foto: Jon Bodsworth, Copyrighted free use, via Wikimedia Commons

Ohromujúce je, že na stavbu bolo použitých 2,3 milióna kamenných blokov, ktoré museli byť na miesto privezené a presne uložené. Toto majstrovské dielo technickej zručnosti a inžinierskych schopností dávnovekých staviteľov má ťažko predstaviteľnú hmotnosť 5,75 miliónov ton. Vrchol pyramídy, bol koncom 19. storočia opravený a vymenený, aby zobrazoval skutočnú výšku, akú mala pyramída v čase keď ju postavili.

Dômyselná výstavba tisícov robotníkov

Dlho sa špekulovalo o tom, kto vlastne najslávnejšiu pyramídu staval. Dnes prevláda názor, že to neboli otroci, ale bežní občania, ktorí v období záplav, keď Níl zaplavil polia, nemali čo robiť. Herodotos napísal, že stavba trvala 20 rokov a pracovalo na nej 100-tisíc mužov. V skutočnosti ich mohlo byť asi 20-tisíc a ďalší nutný personál, ako boli pekári, ale tiež lekári či kňazi.

Výstavbe Chufuovej pyramídy podľa opisu Herodota na ilustrácii z roku 1820. Foto: Profimedia

To, ako boli pyramídy vlastne stavané, nie je úplne jasné. Najpravdepodobnejší scenár je taký, že sa používal násyp, ktorý rástol spolu s pyramídou. V podstate je to podobný spôsob stavby ako dnes, len my namiesto násypu používame žeriavy. Egypťania potom na naklonený násyp ťahali stavebné kamene pomocou saní, valcov a pákového systému.

Väčšina kameňa, ako píše Smithsonian, bola vyťažená práve v Gíze, avšak obkladový kameň bol privážaný z druhej strany Nílu.

Vo vnútri slávnej pyramídy

Vstup do Chufuovej pyramídy je na severnej strane vo výške asi 18 metrov od zeme. Z neho vedie šikmá chodba smerom dole až do skalnatého podložia pod pyramídou. Z tejto chodby sa však vetvia ďalšie a je možné sa tak dostať do kráľovninej komory a potom do Veľkej galérie – miestnosti dlhej 46 metrov, vysokej dva metre a širokej takmer 9 metrov. Odtiaľ sa dá prejsť do Kráľovej komory.

Ak by niekto čakal, že pri návšteve Chufuovej pyramídy by videl pokreslené steny výjavmi či postavami a hieroglyfické texty, bol by sklamaný. Takéto zdobenia prišli až v neskorších obdobiach. Pyramída znútra nie je z tohto pohľadu veľmi zaujímavá. Britannica spomína zaujímavú legendu o tom, ako Napoleon pri návšteve pyramídy strávil niekoľko hodín sám v Kráľovskej komore. Údajne potom odtiaľ vyšiel bledý a táto epizóda mu navždy mala zmeniť život. Je ťažké povedať, či Napoleon videl niečo iné, ako iba kamenné bloky.

Veľká galéria vľavo a Kráľovská komora vpravo. Foto: Jon Bodsworth, Copyrighted free use, via Wikimedia Commons/Jon Bodsworth, Copyrighted free use, via Wikimedia Commons

Niektoré časti pyramídy neboli úplne dokončené a ako uvádza Touropia, keďže bola v dávnej minulosti vyplienená, nevieme nič o tom, aké poklady sa v nej skrývali. V podstate sa v pyramíde nenachádzalo nič a ak by na jednom kameni, zjavne staviteľ, nepoznačil meno Chufu, nevedeli by sme ani, komu táto pyramída patrila.

Nápis Chufa nahlinenej pečati v pyramíde. Foto: Louvre Museum, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Minulosť a prítomnosť

Aj keď sa pyramídy a menovite Chufuova pyramída zachovali až dodnes, v čase výstavby to bola, pochopiteľne, úplne iná stavba ako dnes. Bola obložená kvalitným a opracovaným pieskovcom, ktorý doslova žiaril bielou farbou. Ak si teraz predstavíme, aký pyramída vzbudzuje rešpekt, v čase výstavby to muselo byť niečo neskutočné.

Foto: BudgetDirect/NeoManStudios

Po najslávnejších pyramídach v Gíze sa, pochopiteľne, stavali aj ďalšie, ale neboli už také veľké a dominantné. Postupom času upadal záujem o ich výstavbu a ak sa stavali, tak často z menej kvalitných materiálov, čo znamenalo ich postupný zánik.

Pyramídy boli, sú a aj budú stavby, ktoré ľudí fascinujú. Tento motív stavby je mimoriadne obľúbený po celom svete nielen v histórii, ale aj v súčasnosti. Azda najznámejšou pyramídou je tá, ktorá sa nachádza pred vstupom do parížskeho múzea Louvre, v ktorom sa, okrem iného, nachádza množstvo artefaktov spojených nielen s Egyptom, ale aj so samotnými pyramídami.

Louvre, Foto: Unsplash

Ak váš zaujímajú príbehy slávnych, ale aj menej známych stavieb, ktoré v dávnych dobách vytvorili naši predkovia, sledujte už 15. novembra o 21:00 stanicu Viasat History, ktorá divákom prináša už druhú sériu Inžinierstva staroveku. Uvidíte nielen históriu budov a stavieb od iglú až po Koloseum, ale preskúmajú sa všetky dôležité technické úspechy, vplyvy prírodných zdrojov, ako je voda či zlato, ale aj to, ako staroveké civilizácie prekonávali prekážky okolia.

Dozvieme sa tiež viac o histórii zbraní a na to, ako sa zmenili vojny, ale aj na takú (pre nás) samozrejmosť, ako je meranie času alebo orientácia vo svete. A ešte omnoho viac. Nezabudnite preto v utorok 15. novembra o 21:00 sledovať novú sériu Inžinierstva staroveku na Viasat History.

V spolupráci s Viasat History

Najnovšie články