Pre množstvo ľudí je náročné pochopiť, aké to je necítiť sa vo vlastnom tele samým sebou. Aj kvôli tomu vznikajú rôzne predsudky voči transrodovým alebo nebinárnym osobám. Často sa títo ľudia nestretnú s pochopením ani u svojich najbližších, alebo sa radšej snažia držať v úzadí. To však nie je prípad Audrey Mason-Hyde, ktorí už vo svojich dvanástich rokoch dokázali otvorene hovoriť o svojej rodovej identite a stali sa pre mnohých vzorom.
Audrey Mason-Hyde pochádzajú z rodiny austrálskych filmárov Sophie Hyde a Bryan Masona, ktorým témy ako hľadanie rodovej identity alebo zmena pohlavia nie sú cudzie ani v profesijnej oblasti. Dokonca si zahrali aj v niektorých z filmov svojich rodičov.
Dôležitý film o transrodových ľuďoch
V snímke s názvom 52 utorkov Sophie a Bryan citlivým spôsobom zaznamenali zmenu pohlavia z pohľadu matky, ktorá po nej túži už dlhé roky a dcéry, s ktorou majú blízky vzťah, od tejto chvíle však musí žiť s otcom. Pred sebou majú náročný rok, čaká ich 52 emotívnych utorkov, počas ktorých sa raz za týždeň spoločne stretnú. V závere mama musí urobiť definitívne rozhodnutie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Otvorení rodičia k výchove nebinárnych Audrey
Ide o drámu, ktorá môže mnohým pomôcť priblížiť túto tému. Ale zameriava sa aj na ďalšie tabuizované vnímanie, podľa ktorého množstvo ľudí už vidí rodičov iba cez optiku ich detí, namiesto toho, aby sa venovala pozornosť ich životom aj ďalej, po narodení detí. Pretože tým nič zďaleka ani nekončí.
Režisérka Sophie Hyde a kameraman Bryan Mason sú rovnako ako vo svojich dielach otvorení takejto diskusii aj v skutočnosti. S tým súvisí aj spôsob výchovy, v ktorom vyrastali Audrey.
Dostali určené ženské pohlavie, odmalička ich považovali za chlapca
Audrey sa narodili biologicky ako žena, už ako dieťa však inklinovali skôr ku chlapčenskému oblečeniu. Neraz sa im stalo, že si ich všimli cudzí ľudia a považovali ich za malého chlapca, aj keď to nebolo tak. Audrey sú dnes tínedžerkou a neidentifikujú sa ako dievča, ale ani ako chlapec. Ako uvádzajú na svojom profile na Instagrame, na oslovovanie používajú zámená oni (preto my toto želanie rešpektujeme, pozn. redakcie).
Audrey patria medzi nebinárne osoby, ktoré nechcú byť identifikované na základe pohlavia, s ktorým sa narodili. Ich rodičia ich pri tejto ceste podporujú a vychovávajú svoje dieťa jednoducho ako Audrey.
Je pre nás dôležité poznať pohlavie toho druhého?
Už vo svojich 12 rokoch, v roku 2018, otvorene vystúpili a hovorili na konferencii TEDx o tom, aké je to byť nebinárnou osobou vo svete, kde je pre ľudí dôležité okamžite poznať pohlavie toho druhého. Spravidla aj skôr než čokoľvek iné.
Nie každá nebinárna osoba má rovnakú podporu zo strany blízkych
Audrey sa s bojom so svojou pohlavnou identitou museli vyrovnávať počas celého dospievania. Nie sú však ani zďaleka jedinou takouto osobou. Svedčia o tom aj pozitívne komentáre, ktoré stále nájdeme pod videom. Ľudia v prvom rade vyzdvihovali neuveriteľné rečnícke schopnosti Audrey, ktorými už vo svojom mladom veku dokázali očariť davy.
Ďalší užívateľ iba vo veku 12 rokov uviedol, že sa považuje za rovnako nebinárneho ako Audrey, akurát nemá toľko podpory od rodičov. „Úprimne povedané, teší ma, že raz budem môcť byť skutočne sám sebou a že na svete existujú ľudia, ktorí sú v mojom veku šťastní so svojím prejavom identity,“ uviedol. Dostalo sa mu od ľudí veľa podpory a rovnako samotný postoj, ktorý má Audrey, je pre mnohých inšpiráciou.
Podľa iného užívateľa je zas dobrou otázkou, či skutočne záleží na tom poznať niekoho pohlavie. Napriek tomu, že Audrey mali vždy pochopenie zo strany rodičov, predovšetkým na verejnosti sa však často stretávajú s nepríjemnými situáciami.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Stretával sa s nepochopením od piatich rokov
S prvou z nich sa Audrey stretli už počas svojich prvých dní na základnej škole, keď mali iba 5 rokov. Keď boli na dievčenských toaletách, niekto ich nazval chlapcom.
„Vôbec som tomu nepochopil, pretože rodičia mi nikdy nevštepovali, čo je chlapčenské a čo dievčenské oblečenie. Nechali ma obliekať si to, čo sa mi páčilo,“ uviedli Audrey v rozhovore pre Vogue. To však ani zďaleka nebola posledná takáto situácia, s ktorou sa stretli. Práve naopak, pribúdali stále častejšie a viac.
Navštíviť verejnú toaletu sa pre nich stalo obrovskou výzvou, pretože nechápajúce výrazy ľudí, ktorí si okamžite pomysleli, čo robí chlapec na dámskych toaletách, sú nepríjemné.
Audrey sa začali obliekať do chlapčenského oblečenia krátko pred nástupom na základnú školu. Nosili krátke kučeravé vlasy a v čase konferencie TEDx motýlika na košeli.
Ľudí hneď zaujíma, či je vaše dieťa chlapcom alebo dievčaťom
V rozhovore pre Vogue vysvetlili situáciu aj rodičia, ktorí opísali, ako sa všetci na vaše dieťa okamžite pýtajú, či je to chlapček alebo dievčatko. A následne viesť rozhovor bez použitia akýchkoľvek zámen je takmer nemožné.
Audrey dúfajú, že dokážu pomôcť ostatným dospievajúcim prekonať tieto náročné chvíle a ukázať, že je to možné. V súčasnosti sa sami identifikujú ako aktivisti a okrem prednášok na tieto témy hovoria aj na svojom Instagrame.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dokážeme byť dostatočne otvorení a ohľaduplní?
Napríklad 31. marca, na Medzinárodný deň viditeľnosti transgenderov, vo svojom príspevku opísali, že viditeľnosť tejto komunity stále nie je dostatočnou. Všetkým ukázali veľkú podporu a lásku. Podobne pozitívne emócie dostali aj späť od svojich sledovateľov.
Audrey Mason-Hyde sú iba jednými z mnohých ľudí, ktorí sa stretávajú s diskrimináciou, nepríjemnými otázkami či odsudzovaním na dennom poriadku. Ich príbeh môže pomôcť všetkým k väčšej ohľaduplnosti.
instagram.com, vogue.com.au, youtube.com, imdb.com
Nahlásiť chybu v článku