Najzáhadnejšia a druhá najväčšia diera na zemi: Dokáže vsať do seba lietadlo, Sovieti chceli utajiť, čo sa v nej deje

Na prvý pohľad strašidelná diera v zemi je opradená množstvom nezodpovedaných otázok, ktoré sa dodnes nepodarilo vysvetliť. Nachádza sa na odľahlej ruskej Sibíri a je dielom človeka. Baňa Mirny svojho času produkovala podľa niektorých až podozrivé množstvo cenných diamantov a priniesla život na inak opustené miesto.

V období po druhej svetovej vojne sovietski geológovia dúfali, že sa im podarí objaviť diamantový poklad pod zemou, píše portál All That’s Interesting. Už v 30. rokoch totiž ich kolegovia dali avízo Stalinovi, že niektoré oblasti na Sibíri majú ukrývať drahocenný poklad, po ktorom tak túži, uvádza The Atlantic. Priemyselné diamanty mohli v tom čase pomôcť vybudovať zničenú krajinu. Napokon sa tento objav podaril a Stalin dal vybudovať túto monumentálnu baňu.

Foto: Vladimir, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons

Podarilo sa im dostať na stopu náleziska diamantov

Hľadanie začalo v roku 1947, presne o 10 rokov neskôr bola započatá éra diamantovej bane Mirny alebo Mir, čo môžeme z ruštiny preložiť ako „mier“.

Podľa When On Earth, za objavením týchto diamantových ložísk stojí trojica geológov – Ekaterina Elagina, Uri Khabardin a Viktor Avdeenko, ktorým sa ich podarilo nájsť v roku 1955. Objavili horninu s názvom kimberlit, ktorá značí existenciu diamantov na danom mieste.

Nehostinné podmienky ich nezastavili

Ťažba bola mimoriadne náročná. Pôda na Sibíri je totiž zamrznutá celých 7 mesiacov v roku. Ideálne to ale nebolo ani v priebehu zvyšných mesiacov. Počas nich sa permafrost rozpúšťal, čím tento proces značne komplikoval.

Robotníci pracovali pri teplotách 40 stupňov pod nulou a napokon splnili tento ambiciózny plán a dali život plodnej diamantovej bani opradenej množstvom záhad. Nebránili sa použitiu dynamitu na odpálenie permafrostu a podľa portálu Amusing Planet, počas dlhých chladných nocí museli baňu zakrývať, aby stroje nezamrzli.

V okolí sa nenachádza nič

Okolo bane bolo vybudované rovnomenné mesto, ktoré sa aj dnes nachádza uprostred rozsiahlej sibírskej pustatiny. Ako informoval Times Now News, od polárneho kruhu je vzdialené 450 kilometrov.

To, čo sa dialo v nasledujúcich rokoch, dodnes nie je vysvetlené a zostáva zahalené rúškom tajomstva. Baňa totiž produkovala až podozrivo veľké množstvo diamantov a aj keď sa niekto zvonku chcel presvedčiť o tom, ako je to možné, Sovietsky zväz k tomu pristupoval po svojom a svetu veľa odpovedí nedal.

V článku sa po odomknutí dozvieš

kvôli čomu Sovietsky zväz po druhej svetovej vojne prahol po objavení náleziska diamantov;
ako sa im ho podarilo nájsť na odľahlej Sibíri;
ako komplikovalo ťažbu zúriacich -40 stupňov;
akým spôsobom sa Sovietsky zväz vyhýbal odpovedi na otázku o nezvyčajnom množstve diamantov;
diamanty akej hodnoty baňa priniesla.

Po odomknutí tiež získaš