Brutalita 90-tych rokov a éry mečiarizmu zobrazená v slovenskom trileri. Na slovenské pomery nadmieru podarená snímka. Réžia a scenár v podaní Mariany Čengel Solčanskej môže svojím potenciálom zaujať širokú škálu divákov – tých, ktorí to zažili na vlastnej koži aj tých, ktorí o násilnostiach počuli len z rozprávania staršej generácie.
Film Únos
V tom môže tkvieť aj základný problém filmu. Rôzne narážky mladšia generácia nemusí pochopiť a aby si dokázali spojiť nepriamo označené postavy ako predseda, strana, či starý s reálnymi politikmi, budú si možno musieť čosi doštudovať.
Príbeh, postavený na skutočnej udalosti, môže chvíľu pôsobiť mätúco, keďže popri skutočných postavách si vo filme zahrala jednu z hlavných úloh vymyslená novinárka, ktorá sa neodbytne snaží zistiť detaily smrti jej brata. Od nej sa odvíja celý dej – Silvestrovskou oslavou v roku 1993, po ktorej nájde ráno na dvore odrezanú hlavu svojho brata. Pátraním po vrahovi sa zamotáva viac a viac do mafiánsko-politických vzťahov, približuje nám, aké bolo zákulisie vzťahov „predsedu“ a „prezidenta“ a prečo vlastne k zavlečeniu Kováča mladšieho došlo.
Pamätníkov určite poteší snaha o autentickosť prostredia vo forme vulgárnych nadávok, mítingoch HZDS na Pasienkoch či nezabudnuteľná prerábka predvolebného motta Vivat Slovakia. Neopomenuteľným detailom je obraz spoločnosti tej doby – takmer každý fajčí Marlborky, vozí sa na (vtedy nových) Favoritoch a doma pozerá novoročný príhovor prezidenta na krabicovej Orave. Po kostýmovej stránke rozhodne potešia detaily v podobe baloniakov, štýlových retro oblekov a okuliarov, ale aj verne zobrazené bratislavské diskokluby z 90-tych rokov.
Ide o prvý film svojho druhu – reálne spája a vykresľuje detaily násilného zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do zahraničia, čo tomu predchádzalo a prečo v boji o moc musel zaplatiť životom Róbert Remiáš.
interez.sk (katka)
Nahlásiť chybu v článku