Vedci objavili v západnej Antarktíde fosílie pozostatkov lesov, ktoré tam rástli pred 90 miliónmi rokmi, teda v období dinosaurov. Na základe ich analýzy zistili, že v tom čase dosahovali teploty na tomto kontinente také hodnoty, ako dnes v niektorých častiach Európy.

Výskum, ktorý bol súčasťou expedície z roku 2017, viedli odborníci nemeckého Alfred Wegener Institut (AWI) a publikovali ho v žurnále Nature.

Spolupracovali na ňom aj zástupcovia British Antarctic Survey (BAS), pričom použili nový vŕtací mechanizmus MeBo, pomocou ktorého získali vzorky z hĺbky 30 metrov pod morským dnom. Počas skúmania v laboratóriu našli pozostatky pôdy, peľu či koreňov stromov.

Prales bol podobný súčasnému prostrediu na novozélandskom Južnom ostrove

Experti tvrdia, že v tejto oblasti západnej Antarktídy sa v období kriedy nachádzal mierny dažďový prales s močiarmi, čo prirovnali k súčasnému prostrediu na novozélandskom Južnom ostrove.

Cez leto sa teplota pohybovala od 20 do 30 stupňov Celzia a priemerná ročná teplota bola o niečo nižšia. Vegetácia musela byť „výnimočná“, keďže musela vydržať tri až štyri mesiace polárnej noci.

Pravdepodobne tam žili aj dinosaury

Riaditeľka BAS Jane Francis vyhlásila, že táto štúdia ako prvá dokazuje prítomnosť lesov približne 900 kilometrov od Južného pólu. „Áno, pravdepodobne tam žili dinosaury,“ dodala.

Podľa odborníkov bola úroveň skleníkových plynov v atmosfére oveľa vyššia, ako dnes, a to až troj- či štvornásobne. Ak je súčasná koncentrácia CO2 400 častíc na milión (ppm), v spomínanom období to mohlo byť viac ako 1000 ppm až 1600 ppm.

„Nie je pochýb o tom, že najdôležitejším faktorom, ktorý prispieval k takým teplotám, bola extrémne vysoká úroveň CO2 v atmosfére. Ak bude zvyšovanie CO2 pokračovať súčasným spôsobom, CO2 dosiahne koncentráciu 1000 ppm za menej ako 300 rokov,“ uviedol spoluautor štúdie Robert Larter.

Pozri aj:

Na stanici na východe Antarktídy po prvý raz zaznamenali vlnu horúčav