Mnoho krajín by Ukrajine chcelo pomôcť, majú však zviazané ruky. Pomáhajú tak tým, že na Rusko uvalili rekordne vysoké sankcie a Ukrajincom poskytujú potrebnú humanitárnu pomoc. Ukrajinský prezident sa so žiadosťou o pomoc obrátil už aj na NATO, žiadal o zavedenie bezletovej zóny, avšak neúspešne.
Čo vlastne zavedenie bezletovej zóny znamená?
Ešte pred začatím vojny americký prezident Biden Putina varoval pred následkami vojny. Vylúčil zapojenie amerických ozbrojených síl. Putin však všetky varovania odignoroval, Ukrajinci čelia nevýslovne krutým útokom, následkom čoho čoraz viac civilistov uteká do okolitých krajín. Čoraz viac očí sa preto obracia na NATO, píše portál IFL Science.
O pomoc požiadal aj ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý dúfal, že NATO uzavrie vzdušný priestor nad Ukrajinou. Znamenalo by to, že pokiaľ ide o útok zo vzduchu, Putinove možnosti by boli obmedzené. Neznamenalo by to však, že na objekty v ukrajinských mestách by nemohol strieľať rakety. Boris Johnson, ako aj britský minister obrany Ben Wallace, návrh na zavedenie bezletovej zóny okamžite zmietli zo stola. Podľa nich by to totiž znamenalo, že zo vzduchu by na ruské jednotky nemohli útočiť ani Ukrajinci.
Argumenty proti zavedeniu bezletovej zóny nie sú príliš presvedčivé. Zavedenie bezletovej zóny neznamená, že do nej nemá povolený vstup žiadne lietadlo. Ba práve naopak, nachádzajú sa v ňom lietadlá, ktoré dohliadajú na dodržanie zákazu. Bezletová zóna by však mala zmysel vtedy, keby boli ukrajinské lietadlá vybavené systémom na rozoznávanie nepriateľských lietadiel, v tomto prípade ruských helikoptér podporujúcich pozemné jednotky.
Mohlo by to rozpútať vojnu nevídaných rozmerov
NATO sa však obáva toho, že zavedením bezletovej zóny by sa konflikt len ďalej eskaloval. Putin už vyslovil hrozbu, že nemá strach použiť jadrové zbrane v prípade, ak krajiny spustia proti nemu politické či ekonomické útoky. Západné krajiny hrozbu doteraz ignorovali, NATO však hrozbu celosvetového jadrového konfliktu vôbec neberie na ľahkú váhu.
Napriek tomu, že Rusko je omnoho lepšie vybavené ako Ukrajina, zatiaľ sa mu nepodarilo prevziať kontrolu nad vzdušným priestorom. Rusko doteraz vyslalo nad Ukrajinu približne 300 moderných vojenských lietadiel, tie však zatiaľ z nejasných dôvodov nepodnikli veľa náletov. Možno je za tým fakt, že ruskí piloti nemajú priveľa skúseností a obávajú sa paľby z pozemných ruských protilietadlových rakiet.
Čo sa týka kapacity, NATO má dostatok moderného vybavenia na to, aby Ukrajine pomohlo. Množstvo lietadiel už monitoruje situáciu na oblohe východnej Európy. Ak by bolo nevyhnutné zaútočiť, útoky by museli prebiehať opakovane na ruskom, ale aj bieloruskom území. Rusko by sa však istotne bránilo. Ozbrojený konflikt by sa tak nekontrolovateľne rozširoval na ďalšie územia.
Generálny tajomník Jens Stoltenberg dnes prehlásil, že Severoatlantická aliancia nesmie dopustiť konflikt medzi NATO a Moskvou, informuje TASR. „Našou zodpovednosťou je zabrániť, aby tento konflikt eskaloval za hranice Ukrajiny a stal sa plnohodnotnou vojnou medzi Ruskom a NATO,“ hovorí Stoltenber.
Nahlásiť chybu v článku