See page for author, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Diskutovať o dôležitosti dentálnej hygieny hádam ani nemusíme.

Každému je jasné, že si má zuby riadne čistiť aspoň dvakrát denne, má používať zubnú niť a raz za rok zájsť k zubárovi na preventívnu prehliadku. Kedysi však vedci tápali, nevedeli, čo zapríčiňuje napríklad vznik zubných kazov. Aby dokázali, že je za to zodpovedný cukor, desiatky mentálne postihnutých detí kŕmili obrovskými dávkami sladkostí.

Dentálna hygiena neexistovala

Časť poznatkov, ktoré dnes máme k dispozícii, sa podarilo získať vďaka experimentom, ktorých vykonanie by dnes už bolo považované za absolútne neprípustné. Vedci neváhali zámerne ľuďom spôsobovať fyzickú či psychickú ujmu a inak to nebolo ani v rámci experimentu, ktorý dostal pomenovanie Vipeholm.

Vipeholm experiment bol tvorený sériou pokusov, ktoré sa odohrávali v rovnomennej nemocnici vo švédskom meste Lund. Tá slúžila mentálne postihnutým deťom, ale aj dospelým, ktorí boli v tom čase označení za „idiotov“ alebo „nevzdelávateľných retardov“, ktorí sa nemohli začleniť do spoločnosti. V nemocnici boli 15 ročné deti, ale aj 70-roční starci.

Pacienti boli v rôznom stave, niektorí len bezvládne ležali na posteliach, iní sa bezcieľne prechádzali po chodbách nemocnice. Niektorým pacientom bolo dovolené pracovať, smeli sa napríklad starať o záhradu, prať oblečenie ostatných pacientov alebo upratovať priestory nemocnice. Súčasťou štúdie boli najmä tí pacienti, ktorí sa dokázali samostatne aspoň najesť. Dôležité totiž bolo to, aby účastníci experimentu sladkosti prežúvali, nielen ich prehĺtali.

Väčšina populácie mala zuby v hroznom stave

Cieľom experimentu bolo získať čo najviac informácií o dentálnej hygiene, konkrétne o tom, čo zapríčiňuje vznik zubných kazov. A cenné informácie sa naozaj získať podarilo. Pokusy však boli vykonávané na mentálne postihnutých deťoch. Dnes by také niečo už možné nebolo, bolo by to totiž považované za maximálne neetické.

Gymnasieskolan Vipan, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Ako informuje portál Innovations-report, experimenty prebiehali počas niekoľkých rokov, pričom začal v roku 1945. Dentálna hygiena bola v tom čase vo Švédsku (nielen vo Švédsku, ale skoro v každej krajine) takmer neexistujúca, každý občan mal aspoň zopár skazených zubov. Veď aj Systém zdravotnej starostlivosti bol ešte len v plienkach, ako píše portál lundskej univerzity, založený bol len v roku 1938. Podľa vtedajších prieskumov už trojročné dieťa malo kaz v 83 % zubov. Ak sa zub pokazil, jediným riešením bolo zvyčajne vytiahnuť ho, ak spôsoboval ťažkosti. Bolo preto celkom bežné stretnúť na ulici takmer úplne bezzubého človeka.

Prečo vlastne vznikajú zubné kazy?

Lekári mali rôzne názory na to, prečo sa zuby kazia. Niektorí sa nazdávali, že kazy vznikajú kvôli nesprávnej strave. Niektorí trvali na tom, že za to môže nejaké ochorenie. Iní si zas mysleli, že kazy vznikajú vtedy, ak človek konzumuje priveľa cukru. Bola to však len teória, o ktorej v tom čase neexistoval žiaden vedecký dôkaz. Liečenie a vytrhávanie boľavých zubov sa však pre krajinu stávalo čoraz náročnejšie, a to najmä po finančnej stránke. Vláda sa preto rozhodla investovať viac do prevencie, aby museli ľudia zubára navštevovať menej často, píše portál CNN. Lekárska rada si teda povedala, že príde problému na koreň a zistí, čo vznik kazov spôsobuje.

Nerval at English Wikipedia, Public domain, via Wikimedia Commons

Lekári, ktorí sa do výskumu púšťali, sa ocitli na zvláštnej križovatke. Museli sa totiž rozhodovať medzi tým, či je pre nich dôležitejšia starostlivosť o pacienta, ktorý nedokáže rozhodovať o vlastnom osude alebo získanie nových poznatkov. Okrem toho, na krk im dýchali politici a jednoduchá nebola ani ekonomická situácia.

Giganti z cukrárenského priemyslu totiž do experimentu investovali obrovské množstvo peňazí, ale aj niekoľko ton čokolády, cukríkov a karameliek. Za bežných okolností boli takéto inštitúcie príliš chudobné na to, aby svojim zverencom kupovali sladkosti, pre lekárov, ale aj pre zverencov bol teda prísun takého množstva sladkostí novinkou.

Čo sa politiky týka, spočiatku malo ísť o vládou schválené testovanie doplnkov stravy s vysokým obsahom vitamínov A, C a D a minerálov. Pacientom sa dávali aj tablety s obsahom fluóru a medzi hlavnými jedlami mali zakázané jesť čokoľvek iné. Cieľom bolo otestovať prvú z hypotéz, ktorá tvrdila, že zubné kazy vznikajú následkom nesprávnej stravy, píše portál lundskej univerzity.

Na konci tejto fázy experimentu malo kaz 22 % pacientov, ostatní mali chrup relatívne zdravý. Čoskoro sa však podstata experimentu zmenila bez toho, aby o tom bola vláda vopred informovaná, vedela o tom len lekárska rada. Lekári totiž potrebovali konkrétne dôkazy, ktoré by jasne ukázali, že za vznik kazov môže naozaj cukor.

Zuby mali v takom zlom stave, že museli byť z experimentu vylúčení

Prešlo sa tak k druhej fáze. Namiesto toho, aby lekári dávali deťom vitamíny, začali ich kŕmiť enormným množstvom sladkostí. Niekoľkokrát denne im dávali sladené nápoje, ale aj karamel, ktorý sa lepil na zuby a dlhšie na nich ostávali jeho zvyšky. Jedna zo skupín dostávala aspoň 8 až 24 karameliek denne.

Do experimentu bolo zapojených najmenej 660 pacientov nemocnice (podľa CNN ich mohlo byť v priebehu niekoľkých rokov aj viac ako 1 000) a 140 zamestnancov. Po roku jedenia vysokých dávok sladkostí mal každý z pacientov obrovské množstvo kazov. Po ďalších šiestich mesiacoch mali zuby v takom zlom stave, že museli byť z experimentu vylúčení.

Mysid, Public domain, via Wikimedia Commons

Najmenej 50 pacientov malo zuby celkom zničené. Bolesti, ktoré museli kvôli pokazeným zubom znášať, boli nepredstaviteľné. Mnohí pacienti sa však nápravy nedočkali. Trpeli najmä pacienti „nižšej“ kategórie, teda tí menej schopní. Zubárskej starostlivosti sa nedočkali ani tí, ktorí z rôznych dôvodov odmietli spolupracovať, napríklad, ak sa báli zubárskej vŕtačky.

Zástupcovia cukrárenského priemyslu z výsledkov neboli príliš nadšení. Tí totiž chceli počuť o „bezpečných“ množstvách cukru, ktoré môže človek konzumovať bez toho, aby prišiel o svoj chrup. V roku 1949 sa experiment opäť trochu pozmenil, pacienti mali konzumovať menšie množstvo cukru- také, ktoré by viac zodpovedalo reálnemu množstvu, aké skonzumuje bežný človek. Výsledky výskumu boli napokon definitívne uverejnené až v roku 1953.

Porušenie lekárskej etiky bolo vtedy druhoradé

Ako píše Oxford Reference, záver bol jasný- cukor skutočne zapríčiňuje vznik zubných kazov. Okrem toho sa však podarilo zistiť aj to, že najvyššie je riziko vtedy, ak konzumujeme cukor medzi hlavnými jedlami. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú sladkosti, po ktorých ostáva na zuboch veľa zvyškov s vysokým obsahom cukru, napríklad spomínaný lepkavý karamel. Na jednej strane, výsledky experimentu mnohým nevyhovovali. Na druhej strane, verejnosť vedcov kritizovala za to, že im ich zverejnenie trvalo tak dlho.

Foto: Profimedia

O etickú stránku experimentu a o zničený chrup niekoľkých desiatok ľudí sa v tom čase nezaujímal nikto. Až okolo roku 1990 sa začali objavovať štúdie, ktoré sa zaoberali tým, aký mal experiment dopad na kvalitu života pacientov, ktorí sa nemohli nijak brániť ani rozhodovať o tom, či sa chcú alebo nechcú experimentu zúčastniť. Napriek tomu však práve tomuto experimentu Švédsko vďačí za dentálnu starostlivosť, k akej majú ľudia prístup dnes.

1
Uložiť článok
Komentovať