Rok 1897 znamenal vo farmaceutickom priemysle prelom. Felix Hoffman vytvoril istú substanciu, ktorá sa používa dodnes. Bola to kyselina acetylsalicylová. Možno vám to nehovorí nič, no keď si to preložíme do jednoduchšieho jazyka, išlo o dodnes slávny aspirín. Felix sa však neuspokojil a namiešal druhú substanciu. O 11 dní po objavení aspirínu tak vytvoril diacetylmorfín. Teraz už asi tušíte, že to bol heroín.
Felix sa narodil 21. januára 1868 v Ludwigsburgu v Nemecku. V roku 1889 začal študovať farmáciu na Mníchovskej univerzite. Už v roku 1894 nastúpil do spoločnosti Bayer ako výskumný chemik. Táto farmaceutická spoločnosť funguje dodnes. Felix v roku 1897 objavil aspirín, ktorý sa o rok neskôr začal, pôvodne vo forme prášku, dodávať v sklenených fľašiach. O pár dní neskôr na jeho zoznam pribudol heroín. V priebehu dvoch týždňov teda Felix Hofmann syntetizoval dve najznámejšie chemické látky, aspirín (kyselina acetylsalicilová) a heroín (diacetylmorfín).
Od úspešných testov na zvieratách až do celého sveta
Hneď po vynájdení diacetylmorfínu, nastala obdobie testov. Po pozitívnych účinkov na zvieratách sa začalo s testovaním na svojich zamestnancoch. Theobalt Floret, pracovník závodu Bayer, o týchto pokusoch píše: ,,Heroín, ktorý už asi pol roka predpisujem na poliklinike bayerových závodov, sa ukázal ako mimoriadne užitočný, rýchlo a spoľahlivo pôsobiaci prostriedok proti kašľu.“
Podstata heroínu spočívala v náhrade morfia, pretože v tej dobe bolo príliš veľké množstvo ľudí, ktorí boli závislí na tejto látke. Heroín sa stal úplne dostupný. Používali ho ženy, školáci ale aj policajti. Keďže sa dal voľne kúpiť v každej lekárni, jeho uchovávanie nebolo označované ako trestný čin. Možno tomu nebudete veriť, ale heroín predpisovali lekári aj kojencom proti kašľu. A tak sa od roku 1898 až do roku 1910 používal ako nenávyková náhrada morfínu.
Najskôr liek, potom návyková látka
Je dôležité poznamenať, že v časoch najväčšej ,,slávy“ heroínu to skutočne nebola návyková látka. Keďže bola užívaná v malých dávkach, nespôsobovala vážne problémy, skôr naopak. Heroín používali aj vysokohorskí turisti. Po užití heroínu dokázali túru zvládnuť oveľa jednoduchšie. Do roku 1910 takmer všetci lekári tvrdili, že heroín nemá potenciál závislosti, ale aj to, že je menej nebezpečný ako morfium. Aj vy sa pýtate, prečo si skúsení lekári nevšimli riziko vzniku závislosti na heroíne? Odpoveď je jednoduchá. Narkotické účinky nemal hlavne preto, lebo sa vstrebával cez tráviaci trakt. V tomto období naozaj nikoho nenapadlo, aby sa šňupal, fajčil alebo pichal do tela. Heroín bol používaný výsostne na ústne použitie a jeho dávka predstavovala 0,0003 g.
Bola to však len otázka času a z heroínu sa stala látka, ktorá sa široko zneužívala ako silná návyková droga vyvolávajúca eufóriu. Onedlho sa rozbehol obchod s heroínom na čiernom trhu. Zvýšila sa kriminalita a krajiny museli zakročiť. Snažili sa rôznymi obmedzeniami zakázať používanie tejto látky. Ani to však nepomohlo a z ľudí sa časom stávali ,,závisláci“. Počet závislých stále stúpa a veková hranica sa znižuje. V roku 2002 je jediným oficiálnym výrobcom heroínu už len Veľká Británia.
Hoci sa zabrániť obchodu s drogami nedá, dá sa aspoň obmedziť. Aby sa cez hranice dostalo čo najmenej drog, strážia sa dokonca aj letiská a prísne opatrenia majú aj zahraničné priechody.
Pozri aj: Masírovač rozkroku či klietka na deti. 20 absurdných vynálezov z minulosti, z ktorých zastáva rozum
Interez.sk (Anna Zábojníková) drogy.org, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku