Foto: Public Domain / Unsplash

Ferrari bol počas svojho života vášnivým pretekárom aj konštruktérom.

Odovzdaný svojej vízií, nezlomný obchodník a predovšetkým hrdý Talian. Enzo Ferrari sa dnes často radí k najväčším osobnostiam motoristického aj pretekárskeho priemyslu 20. storočia. Zároveň mal však povesť skvelého manipulátora či vykrádača cudzích nápadov, kvôli čomu sa dostal do konfliktu aj s Lamborghinim. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Nikdy neletel lietadlom, nikdy nevstúpil do výťahu a nikdy nenavštívil Rím. Klaustrofóbia a špecifická povaha možno spravila z Enza Ferrariho mnohokrát kontroverzného štváča, ktorý však takmer vždy dosiahol to, po čom túžil.

Na trati pretekal od svojich 20. rokov, bol zanietaným konštruktérom a ako ho opisuje aj britský portál Evo, jeho chrbtová kosť bola z ocele a odhodlanie z pružiny, keďže sa nikdy nezlomil.

Foto: Unsplash

Aj keď väčšinu života prežil v úzadí a bez výraznejšej pozornosti, po jeho úmrtí bolo už dopredu dohodnuté, že svet neskôr zalejú nekrológy, smútočné články a slová pocty. Aj takto sa dá v jednej vete opísať rôznorodosť v živote zakladateľa Ferrari.

Obyčajný chlapec z Modeny

Enzo Anselmo Maria Ferrari sa podľa úradov narodil 20. februára 1898, pričom niektoré zdroje hovoria o narodení už o dva dni skôr. Dôvodom tejto nezhody bola silná snehová búrka, kvôli ktorej sa Enzov otec nemohol dva dni dostať na matriku, aby zapísal narodenie svojho druhého syna.

Ferrari vyrastal v rodine, ktorá sa v tej dobe radila do strednej ekonomickej triedy. Otec si v rodinnom dome založil firmu na výrobu a predaj kovových súčiastok.

Ako 10-ročný mal síce málo oficálneho vzdelania, no to mu v tom veku už neprekážalo. Po návšteve automobilových pretekov v Bologni v roku 1908 sa totiž rozhodol, že svoj život zasvätí pretekárskemu a automobilovému remeslu.

Mladý nadšenec motorov a rýchlosti bol okolím opisovaný za bežného modenského chlapca. Veci hovoril každému priamo, bol o čosi viac bystrejší ako revestníci a nenechal zanevrieť na silný modenský prízvuk.

Chrípka mu vzala otca aj brata, on sa vyliečil

Od roku 1914 zúrila 1. svetová vojna a o pár rokov neskôr sa rozmohla devastujúca Španielska chrípka. Viaceré národy vrátane Talianska si prešli veľmi náročným obdobím, ktoré sa nevyhlo ani Ferrariho rodine. Na chrípku mu zomrel otec aj brat, pričom aj samotný Enzo sa vážne nakazil, no to ho maximálne vyradilo z armády a odišiel do domácej liečby.

Foto: Public Domain

Po skončení vojny a návrate do Bologni si však Enzo uvedomil, že situácia v jeho živote sa rázne zmenila. Rodinná firma sa rozpadla a 20-ročný mladík sa musel obhliadať po novom zamestnaní. Po tom, čo sa neúspešne snažil o zamestnanie vo Fiate, zakotvil v Miláne ako skúšobný šofér v C. M. N., kde z pokazených nákladných vozidiel vyrábali malé autá.

Pretekárska kariéra

V roku 1920 sa Enzo pridal k pretekárskej stajni Alfa Romeo, pre ktorých začal jazdiť už na profesionálnej úrovni. Prvú Grand Prix vyhral v roku 1923 a o rok na to sa tešil najlepšej sezóne, v ktorej vyhral až tri veľké preteky.

Ferrari bol športovým vodičom do roku 1932, kedy sa tejto profesie vzdal kvôli narodeniu syna Alfredina. Už v tej dobe mal však založený tím Scuderia Ferrari, ktorému sa postupne venoval viac a viac. Po konci pretekárskej kariéry sa plne vložil do manažérskych a vývojových prác okolo tímu Alfra Romeo, pod ktorého záštitou postupne budoval aj Scuderiu.

Už v tej dobe ho verejnosť aj médiá označovali za Il Commemdatore (komandér), no Ferrarimu sa neskôr táto prezývka nepáčila najmä pre fašistický podtón. Sám sa najčastejšie označoval za l’Ingegnere, teda mechanika.

Ikonické logo na počesť legendy

Emblém Ferrari je každému dobre známy a na krásnych športových autách pôsobí honosne a autenticky. Jeho vznik sa však viaže k hrdinovi 1. svetovej vojny, pilotovi Francescovi Baraccovi, ktorý mal na svojom lietadle taktiež zobrazeného vzpínajúceho sa koňa. Enzo k tomu pridal žlté pozadie na počesť mesta Modena a tak vzniklo logo, ktoré prežije ešte množstvo generácii.

Ďalšia vojna a vznik značky Ferrari

Ferrari a Alfa Romeo spolupracovali do roku 1933, pričom v tej dobe už na scénu Grand Prix prichádzali nemecké tímy Auto Union či Mercedes-Benz. Ferrari si v roku 1939 založil firmu Auto-Avio Costruzioni, kde chcel vyrábať rôzne kompomenty do iných pretekárskych áut, píše TCCT. Klauzula v kontrakte s Alfou však znela, že nasledujúce 4 roky sa nemôže podieľať na dizajne, konštrukcii či šoférovaní pretekárskych vozov.

Foto: Unsplash – Sídlo v Maranelle

Počas druhej svetovej vojny sa jeho výroba presťahovala do Maranella, kde sa však nemohol venovať produkcii automobilov, pretože sa všetky fabriky museli zamerať na produkciu vojenskej techniky. Prvé Ferrari tak vyšlo z dielne 17 kilometrov od Modeny v roku 1947.

Obdobie vzdoru

V období 50. a 60. rokov sa automobilový priemysel v Taliansku rozmohol a okrem Ferrariho sa na trhu začínali objavovať aj ďalší konkurenti. Po legendárnej hádke s Ferrucciom Lamborghinim, kedy sa zistilo, že Enzo dáva do svojich luxusných športových áut prevodovku z dielne Lamborghiniho, vznikla dlhoročná rivalita týchto dvoch značiek.

V spomínaných rokoch prechádzal automobilový revolucionár veľmi náročným obdobím. Jeho syn, Alfredino, totiž zomrel už vo veku 24 rokov na následky svalovej dystrofie. V mladom nadanom Talianovi totiž všetci vrátane Enza videli jeho priameho nástupcu. Enzo Ferrari mal ešte jedného syna, Piera, ktorý má dnes 76 rokov a plní funkciu viceprezidenta Ferrari.

Osobný život plný zvláštností

Enzo Ferrari bol síce opisovaný ako zlodej nápadov, no zároveň mal v mladosti netradične vysokú dávku odvahy. Napriek tomu, čím všetkým si prešiel a akou významnou svetovou osobnosťou sa v živote stal, výrazne ho poznačila klaustrofóbia a introvertný postoj k životu.

Napríklad, od roku 1950 nikdy nenavštívil žiadne preteky mimo Talianska, pričom aj v rodnej krajine chodil maximálne na okruh v Monze alebo v Imole. V posledných rokoch života vychádzal z domu len veľmi sporadicky, a aj to väčšinou len do sídla spoločnosti, píše hotcars.

Foto: Unsplash

Počas života mal jednu manželku a neskôr aj milenku. Syna Alfredina mu porodila manželka, pričom Piero bol jeho nemanželským dieťaťom. Ferrari zomrel 14. augusta 1988 vo veku 90 rokov, pričom nebola uvedená žiadna konkrétna príčina smrti. Podľa informácii požiadal, aby sa správy o jeho smrti pustili do sveta až o dva dni neskôr, teda chcel vyvolať rovnakú reakciu ako pri jeho narodení.

Enzo Ferrari prežil dlhý, úspešný, emotívny aj kontroverzný život. Značka, ktorú svojim úsilím vybudoval na svetový fenomén, bude navždy niesť jeho meno aj napriek tomu, že ho istá časť spoločnosti dodnes opisuje ako obyčajného zlodeja nápadov.

Uložiť článok

Najnovšie články