Jednou z jeho zvláštností je, že bol vybudovaný do tvaru kurčaťa, vyslúžil si preto prezývku „Kurací chrám“. Ako však píše portál STSTW, chrám mal slúžiť ako miesto, kam sa môže prísť pomodliť ktorýkoľvek veriaci, a to bez ohľadu na to, či je kresťan alebo moslim.
Chrám pre všetkých
Chrám Gereja Ayam sa nachádza v časti Indonézie zvanej Magelang a pôvodným cieľom staviteľa bolo vybudovať chrám v tvare holubice s korunou na hlave, keďže tá je symbolom mieru. Namiesto holubice však chrám pripomína kurča, dostal preto prezývku „Kurací chrám“. Napriek tvaru sa však jeho účel nezmenil, mal slúžiť ako miesto, kam sa môže prísť pomodliť každý, bez ohľadu na vierovyznanie. Autorom projektu je Daniel Alamsjah a výstavba chrámu začala ešte okolo roku 1990.
Sen Daniela Alamsjaha
Alamsjah bol kresťanom no tvrdil, že myšlienku mu vo sne vnukol Boh. Ten ho naviedol k tomu, aby vybudoval miesto, kde môže prísť meditovať a modliť sa každý, bez rozdielu na vierovyznanie. Daniel teda základy stavby na zalesnenom pahorku Rhema Hill položil hneď, ako mohol. „Kurací chrám“ bol v tých časoch najväčšou stavbou v tvare operenca a mala všetko, čo holubica má mať, vrátane zobáka a výrazných chvostových pier. Budova mala dve poschodia, kde malo byť okrem iného aj rehabilitačné centrum pre postihnutých či drogovo závislých.
Žiaľ, výstavba nešla celkom podľa plánov a takmer od začiatku čelil Daniel rôznym prekážkam. Jednou z nich bol napríklad fakt, že obyvatelia miesta, kde mal chrám stáť, boli moslimovia a Danielovej predstave nerozumeli. Nechápali, že nemalo ísť o kostol v klasickom slova zmysle ale o chrám, kam môže prísť ktokoľvek. Dvere mali byť otvorené pre každého, kto sa rozhodol vstúpiť. Zopár obyvateľov dokonca podalo na Daniela sťažnosť, čo museli prešetrovať úrady a stavba sa musela odložiť.
Chrám si obľúbili turisti
Nanešťastie, ešte väčšou prekážkou boli financie, ktoré sa Danielovi minuli a stavba bola zastavená úplne. Aj keď je dnes chrám v zlom stave, stal sa obľúbenou turistickou atrakciou. Neďaleko sa totiž nachádza chrám Borobudur, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO, neraz sa preto stáva, že turisti na „Kurací chrám“ natrafia aj celkom náhodne.
Niektorí ľudia sem dokonca chodia aj kvôli svadobným obradom a následne zaujímavým svadobným fotografiám. Keď si Alamsjah všimol, koľko sem chodí ľudí, rozhodol sa, že začne vyberať vstupné. Našťastie, nie je vysoké a okrem toho, vyzbierané peniaze plánoval využiť na to, aby sa mohli rozbehnúť práce na dokončení a oprave chrámu.
Alamsjah má dnes takmer 70 rokov, no na chráme stále usilovne pracuje. Zdá sa, že jeho sen sa teda predsa len naplní aspoň čiastočne.
ststworld
.png){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku