Herečka má s podobnými reakciami skúsenosti už z minulosti. Priznáva, že nie vždy je jednoduché oddeliť postavu od vlastnej identity, najmä v očiach divákov. „Ľudia, ktorí nás hercov sledujú, si veľakrát neuvedomujú, že to nie sme my. Už sa mi stalo, keď som napríklad hrala mladú ženu, ktorá si začala so ženatým mužom, čo sa však stáva, tak po mne hádzali rajčiny v supermarkete alebo ma opľuli… To sa mi stávalo. Mala som vtedy asi 25 rokov, bola som ešte mladá neskúsená žienka, takže to bolo veľmi nepríjemné,“ dodala.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Herectvo pre ňu ani po podobných zážitkoch neprestalo byť cestou, ktorej by sa chcela vzdať, a myšlienku na jeho ukončenie si nepripúšťala. Vnímala to skôr ako dôkaz toho, že ľudia reagujú rôzne. Dnes situáciu ešte viac umocňujú sociálne siete, ktoré dávajú priestor rýchlym a často neuváženým reakciám.
Herec ako interpret, nie autor
Zaujímavou témou je aj miera slobody, ktorú herci pri tvorbe postáv majú. Turjanová potvrdzuje, že v prípade seriálu Osud je tvorivý proces jasne rozdelený. „To je na scenáristoch a dramaturgovi, ako si zvolia dejové linky a ako chcú vykreovať postavy. My sme potom už tí realizátori a napĺňači slov,“ povedala herečka. Ide jednoducho o prirodzenú súčasť hereckej profesionality – veriť vízii tvorcov a zároveň autenticky stvárniť aj postavu, s ktorou sa herec nemusí úplne vnútorne stotožniť.
Nahlásiť chybu v článku