Upozornila na to v pondelok belgická televízna stanica RTBF na základe najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá sa zakladá na meraní a zhromažďovaní údajov z 53 krajín sveta.

WMO je špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov a má sídlo v Ženeve. Jej merania naznačili, že koncentrácia CO2 v celosvetovom meradle v roku 2018 dosiahla 407,8 milióntin (častíc na jeden milión, ppm) v porovnaní so 405,5 ppm v roku 2017.

„Ide o dlhodobý trend, čo znamená, že budúce generácie budú čeliť zhoršovaniu dôsledkov zmeny klímy – vrátane zvyšujúcich sa teplôt, zvyšujúceho sa počtu a intenzity extrémnych poveternostných udalostí, nedostatku čistej a pitnej vody, stúpania hladín mora a narušenia morských a suchozemských ekosystémov,“ uvádza sa v správe WMO.

Podľa tohto dokumentu bolo zvýšenie koncentrácií skleníkových plynov od roku 2017 do roku 2018 veľmi podobné zvýšeniu pozorovanému od roku 2016 do roku 2017 a tesne nad priemerom za údajmi sledovanými za posledných desať rokov. Symbolický prah 400 ppm bol dosiahnutý v roku 2015.

WMO upozornila, že CO2 pretrváva po celé stáročia v atmosfére a ešte dlhšie v oceánoch. Od roku 1990 sa zosilňuje tzv. radiačná sila spôsobená skleníkovými plynmi v atmosfére, pričom platí, že to vedie k ohrievaniu planetárneho systému: prijíma sa viac energie, než sa vyžaruje.

„Neexistujú náznaky spomalenia, nehovoriac o znížení koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére aj napriek všetkým záväzkom prijatým na základe parížskej klimatickej dohody,“ uviedol v správe pre médiá generálny tajomník WMO Petteri Taalas. Upozornil, že záväzky z Paríža treba zaviesť do praxe a „zrevidovať naše ambície v záujme ľudstva“.

Taalas v tejto súvislosti upozornil, že naposledy mala Zem porovnateľný obsah CO2 pred tromi až piatimi miliónmi rokov. V tom čase bola teplota o dva až tri stupne vyššia ako v súčasnosti a hladina morí bola o 10-20 metrov vyššia voči terajšiemu stavu.

Ďalším záverom správy WMO je, že ak zostanú klimatické ambície štátov nezmenené, množstvo plynu uvoľneného do atmosféry sa do roku 2030 nezníži.

Pozri aj:

Extrémne vymieranie hmyzu má svojho vinníka. Podľa vedcov je príčinou umelé osvetlenie