Ak by ste sa pozreli do dejín filmu, nenašli by ste inú umelkyňu, ktorá by bola taká uctievaná pre svoj vzhľad ako Gene Tierney. Americká filmová a divadelná herečka sa mohla pochváliť titulom „najkrajšej ženy v histórii filmu“ a bola snom mužov v 40. rokoch 20. storočia. Patrila k užšej hollywoodskej elite, ktorá nemala núdzu o herecké roly. A hoci sa navonok nemala na čo sťažovať, zmietali ňou nepríjemné pocity. Ovládlo ju trápenie, ktorým by si nechcel prejsť nikto.
Modrozelené mačacie oči, symetrická tvár a výzor ako bábika. Ak sa k tomu pridali pery namaľované červeným rúžom, ako sa patrilo na 40. roky 20. storočia, nie div, že jeden z najznámejších amerických producentov a scenáristov tej doby Darryl Zanuck podľahol jej kráse. Bez akýchkoľvek pochybností ju označil za najkrajšiu ženu, ktorá vynikala v Hollywoode svojím vzhľadom a „porazila“ krásky akými boli Rita Hayworth či Ava Gardner, uviedol portál BBC.
Nie vždy bola jej krása vhodná do filmu
Herečkina kariéra odštartovala na začiatku 40. rokov, keď získala vo veku 19 rokov po prvýkrát zmluvu so spoločnosťou 20th Century. Gene pochádzala z dobre situovanej rodiny vo Fairfielde v štáte Connecticut. Po niekoľkých malých hereckých úlohách na Broadwayi upútal jej oslnivý vzhľad pozornosť štúdií a prvá hlavná filmová rola prišla v roku 1942 po boku Henryho Fondu v komédii Rings on her Fingers.
Štúdio Fox však často nevedelo, čo s mladou Gene robiť. Hovorilo o nej ako o debutantke, no pre jej vzhľad bol problém obsadiť ju do projektov. Raz bola príliš zmyselná na komédiu, inokedy zase príliš rafinovaná. Američanka sa dokonca ocitla v rôznych situáciách, kedy jej pleť bola zámerne stmavnutá alebo oči zmenené pomocou mejkapu, aby jej dodali „exotický“ vzhľad.
Gene obsadzovali hlavne do filmov noir, čo bol filmový žáner v 40. a 50. rokoch 20. storočia, ktorý sa spájal s čiernobielym vzhľadom založeným na expresionistickej kinematografii. V rokoch 1938 až 1980 sa objavila v niekoľkých projektoch, televíznych reláciách a 35 filmoch, vrátane Leave Her to Heaven (1945) a Laura (1944).
Realita bola iná
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku