Tie najobyčajnejšie veci sú práve tie najneobyčajnejšie. A že takých na svete nie je málo. Obklopujú nás a nachádzajú sa všade, stačí sa len pozerať s otvorenými očami a hneď sa nám zjavia takéto pôsobivé miesta, ktoré sa nám predtým javili aj ako úplne bežné. Veď napríklad, určite by ste neboli povedali, že aj taká na prvý pohľad celkom obyčajná jaskyňa môže byť niečím výnimočná. A veruže môže. Táto jaskyňa v Škótsku je totiž výnimočná tým, že je prezývaná aj ako Jaskyňa melódií a stala sa veľkou inšpiráciou pre mnoho umelcov.
Na neobývanom ostrove Staffa, ktorý je súčasťou súostrovia Vnútorné Hebridy, sa nachádza skutočný poklad sopečného pôvodu. Jedná sa o morskú jaskyňu, ktorá po tej vizuálnej stránke vyzerá naozaj nádherne. Vnútorné steny totižto tvoria šesťuholníkové čadičové stĺpy, ktoré sú tvarované do úhľadných pilierov. A prečo je prezývaná aj ako “Jaskyňa melódií”? Nuž preto, že jej veľkosť a prirodzene klenutý strop, či možno pre niekoho strašidelné, pre iného magické zvuky, ktoré sa ozývajú od narážajúcich vĺn a duniaceho morského vánku jej dodávajú predstavu prírodnej katedrály. Prírodná katedrála, ľuďmi nedotknutá a morom vyhľadávaná je ozajstným skvostom. Dokonca, v gaelštine jej názov znamená “melodická jaskyňa”. K takému zaujímavému miestu sa samozrejme viažu aj nejaké tie legendy. Jedna hovorí, že táto Fingalova jaskyňa, alebo z originálu teda Fingal´s Cave a Obrov chodník, ktorý sa nachádza v Írsku, boli konečné body, ktoré by spájali niekdajší most postavený obrom Finnom McCoolom. Ten ho postavil kvôli tomu, že sa chcel dostať do Škótska a bojovať so svojím gigantickým súperom Benandonnerom. Táto teória,respektíve legenda však nemusí byť až tak úplne chybná. Obrí chodník aj Fingalova jaskyňa totižto boli vytvorené rovnakým starovekým lávovým prúdom, ktorý kedysi, zhruba tak pred 60 milión rokmi, mohol tvoriť tento most. To by znamenalo, že ľudia dedukovali správne.
Fingalova jaskyňa nie je len nádhernou prírodnou katedrálou. Stala sa aj veľkým zdrojom inšpirácie pre mnohých umelcov. Napríklad romantický skladateľ Felix Mendelssohn navštívil tieto končiny v roku 1829 a na základe toho napísal predohru Hebridy, op. 26, ktorá je tiež známa aj ako “Fingal´s Cave predohra” a bola inšpirovaná práve magickými nádhernými ozvenami, ktoré sa šírili z jaskyne. Práve táto predohra nemeckého skladateľa spopularizovala toto miesto a ľudia jej začali venovať viac pozornosti.
Felix Mendelssohn nebol sám, kto sa nechal inšpirovať touto nevšednou jaskyňou. Ďalším velikánom a slávnym spisovateľom, ktorý sa môže pridať do zoznamu návštevníkov jaskyne z devätnásteho storočia bol veľmi známy spisovateľ Jules Verne. Použil ju vo svojej knihe “Zelený lúč”, spomína ju vo svojich románoch “Cesta do stredu Zeme” a “Tajuplný ostrov”. No ani on nebol posledným, ktorého toto miesto priťahovalo. Skoršie piesne populárnej britskej kapely Pink Floyd taktiež niesli názov tejto lokácie a návštevu sem uskutočnila aj kráľovná Viktória. Jaskyňa melódií sa tak stala veľmi obľúbeným motívom, ktorý umelci využívali často vo svojich dielach, piesňach či básňach, a vôbec sa im netreba čudovať. Tajuplné miesto, ktoré vyzerá nádherne pre ľudské oko a nádherne znie pre ľudské ucho je skutočný unikát, ktorý sa len tak hocikde nevidí.
interez.sk (Alexandra Geletová), wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku