Permafrost, teda trvalo zamrznutá pôda, v horských oblastiach Európy od súostrovia Špicbergy na severe Nórska po Sierra Nevadu v južnom Španielsku sa otepľuje. V rokoch 2013 – 2022 sa jeho teplota v hĺbke okolo desať metrov zvýšila o jeden stupeň, píše Jeannette Nötzliová zo švajčiarskeho Inštitútu pre výskum snehu a lavín (SLF) v Davose v štúdii, v ktorej spolu s kolegami vyhodnotila 64 sérií meraní a vyšla v časopise Nature Communications. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry DPA.
„Otepľovanie permafrostu v horách je značné. A to vo všetkých regiónoch, hĺbkach a časových obdobiach, ktoré sme analyzovali,“ konštatuje Nötzliová.
Je známe, že chladné oblasti, kde sa vyskytuje permafrost – pohoria a polárne oblasti – reagujú obzvlášť citlivo na zmenu klímy. Štúdia SLF ukazuje, že nárast teplôt permafrostu v horských oblastiach Európy je sčasti podobný vývoju v Arktíde. Najväčšie oteplenie bolo zaznamenané na najvyšších a najsevernejších miestach.
„Keď teploty v permafroste bohatom na ľad stúpnu takmer na nulu, otepľovanie sa výrazne spomalí a takmer zastaví, pretože na roztopenie ľadu v podloží je potrebná energia,“ píšu autori v štúdii. „Akonáhle sa ľad v permafroste roztopí, teploty opäť stúpnu,“ dodali.
Do roku 2050 môže rozmrznúť polovica oblastí
Tieto environmentálne zmeny výrazne zasiahnu aj ekonomiku. Podľa modelov hrozí, že do roku 2050 rozmrzne približne polovica oblastí, kde sa v súčasnosti ťaží ropa, zemný plyn či nerastné suroviny. Podľa odborníkov hrozí aj to, že rozmrazovaním permafrostu sa uvoľnia škodliviny a patogény.
Horský permafrost tvorí 30 percent celkovej rozlohy permafrostu. Podľa SLF asi päť percent rozlohy Švajčiarska tvorí permafrost. Zvyčajne sa nachádza pod vysokohorskými suťovými svahmi a skalnými stenami v nadmorskej výške nad 2500 metrov.
Nahlásiť chybu v článku