Hovorí sa, že vynálezcom žiarovky je Thomas Alva Edison. Skutočnosť je však celkom iná

Medzi mimoriadne dôležitých vynálezcov patrí aj Thomas Alva Edison. Je autorom mnohých vynálezov, tým najvýznamnejším z nich je nepochybne žiarovka. No aj keď sa vynález žiarovky spája s menom Edisona, pravdou je, že tým pravým vynálezcom je tomto prípade predsa niekto úplne iný.

Kto vynašiel žiarovku?

V školách sa žiaci už desiatky rokov učia o vynálezcovi Thomasovi A. Edisonovi. Pripisuje sa mu 1 000 patentov na tie najrôznejšie vynálezy, najmä vynález žiarovky. Ako však informuje portál All That Is Interesting, tá vznikla o 80 rokov skôr, ako si Edison nechal vynález patentovať. Edisonova žiarovka bola skôr vylepšením už existujúceho modelu, ktorý však Thomas Edison nevynašiel, ale odkúpil.

V minulosti sa ľudia spoliehali najmä na sviečky alebo si svietili plynovými lampami, čo však vôbec nebola bezpečná a ani efektívna alternatíva. Najmä v priebehu 19. storočia preto vynálezcovia neustále pátrali po lepších alternatívach a čoskoro sa ukázal, že tou najlepšou alternatívou je elektrina.

O krok ďalej posunul Voltov vynález Humphry Davy, ktorý vynašiel elektrický oblúk a následne aj lampu, ktorá fungovala práve vďaka elektrickému oblúku. Tieto lampy však žiarili príliš jasne a do domácnosti neboli vhodné, využívali sa preto najmä ako verejné osvetlenie.

V tom čase už vedci vedeli, že ak istými materiálmi prechádza dostatočné množstvo elektrickej energie, zahrejú sa a budú žiariť. Tomuto javu sa hovorí inkandescencia. Problém však bol, že materiály, ktoré sa nahrievali na vysokú teplotu, časom zhoreli alebo sa roztavili a taviace sa žiarovky jednoznačne praktické neboli. Bolo preto potrebné nájsť materiály, respektíve vlákna, ktoré by produkovali svetlo bez toho, aby zhoreli.

Pátranie po správnych materiáloch

Až v roku 1835 zostrojil James Bowman Lindsay lampu s medenými vláknami a tá horela pomerne bezpečne, stále to však nebolo ono. Hľadaním toho správneho materiálu strávili vedci ešte ďalších 40 rokov, k pokroku však došlo ešte v roku 1840. V tom roku si totiž Warren de la Rue všimol, že efektívne svietidlo získa vtedy, ak meď nahradí platinovými vláknami uzavretými v trubici s vákuom. Tento materiál totiž žiaril pri vysokých teplotách bez toho, aby zhorel. Platinové žiarovky však boli pridrahé na to, aby sa mohli začať bežne predávať do domácností.

Ďalšia zmena nastala v roku 1869, keď na scénu nastúpil Joseph Swan. Ten sa rozhodol použiť bavlnené vlákna, po praktickej stránke však ani toto nebolo ideálne riešenie. K zlepšeniu došlo až v roku 1877 po vynáleze Sprengelovej pumpy. Tá totiž dokázala v žiarovke vytvoriť efektívne vákuum, vďaka čomu vlákna nereagovali s okolitými molekulami plynu a materiál žiaril dlhšie bez toho, aby sa poškodil.

Ediswan

Aj keď Edison ešte stále nebol v cieli, svojim úspechom si bol natoľko istý, že si požičal veľký obnos peňazí a založil spoločnosť s názvom Edison Electric Light Company. Následne vykonal vyše 1 400 experimentov, v ktorých otestoval 300 rôznych alternatív. Testoval akýkoľvek materiál, ktorý sa mu dostal do rúk, dokonca aj wolfrám, ktorý sa neskôr stal bežnou súčasťou žiaroviek. Opäť sa však vrátil k bavlneným vláknam a pokúšal sa predĺžiť životnosť. V roku 1879 jeho žiarovka svietila až takmer 15 hodín.

V rovnakom čase, keď sa z úspechu tešil Edison, oslavoval aj Swan. Ten taktiež pracoval na zdokonalení žiarovky a vynález si v roku 1880 nechal patentovať. Swanov domov bol navyše prvý v dejinách, ktorého steny osvetľovali žiarovky poháňané elektrickou energiou. Samozrejme, situácia sa nezaobišla bez konfliktov a Swan s Edisonom sa navzájom obviňovali z krádeže. Neskôr však muži svoje sily spojili a vznikla značka Ediswan, ktorá ovládla britský trh.

Pozri aj:

Takto sa stavala Eiffelova veža: Pozrite si unikátne historické fotografie

All That Is Interesting