Už desiatky rokov vieme, že moderné technologické výdobytky ohrozujú našu planétu. Na jednej strane sa snažíme dopad ľudskej činnosti na klímu eliminovať, na druhej strane však nie sme príliš ochotní vzdať sa pohodlného spôsobu života. Henry Ford sa pokúsil spojiť pohodlie s ekológiou. Chcel vytvoriť biologicky rozložiteľné auto.
Prekonal nejeden neúspech, prišiel však aj s množstvom zaujímavých nápadov
Henryho Forda nikomu predstavovať netreba. Je zakladateľom spoločnosti Ford Motor Company. Autá ho fascinovali už od útleho detstva. Podľa portálu Ford mal len 12 rokov, keď začal pracovať v malej dielničke, ktorú si sám vybudoval a zariadil. V 15 rokoch sa mu podarilo zostrojiť prvý parný motor. Neskôr sa stal hlavným inžinierom v Edisonovej spoločnosti. Thomas Edison sa stal jeho mentorom, ale aj blízkym priateľom.
Prvý motor značky Ford ožil v kuchyni domu Fordovcov. Prvé kompletné auto zhotovil v roku 1896. Bol to v podstate len rám posadený na 4 kolesá od bicykla. Dostal pomenovanie Quadricycle. Na svojej ceste za slávou čelil Ford mnohým prekážkam a postretol ho nejeden neúspech. Prišiel však aj s mnohými zaujímavými nápadmi. Jednoznačne medzi ne patrí aj auto vyrobené zo sóje a z konope.
Ako píše portál Amusing Planet, Fordov otec bol farmár a aj keď Henry neplánoval pokračovať v jeho šľapajach, svojej rodine musel vypomáhať. Práve vďaka farmárčeniu ho však zaujala možnosť výroby plastov z poľnohospodárskych produktov, konkrétne zo sóje. Spriatelil sa s Georgeom W. Carverom a spoločne v Greenfield Village vybudovali laboratórium.
Veril, že plastové auto bude bezpečnejšie ako kovové
To sa zameriavalo na výrobu pohonných hmôt a plastov zo sóje. Sójové plasty sa spočiatku využívali len pri výrobe menších súčastí áut, napríklad ako časť radiacej páky. Ford sa však nebál snívať vo veľkom. Nestačili mu súčiastky, chcel vyrobiť celé auto zo sójového plastu. Prvé sójové autíčko svetu oficiálne predstavil 13. augusta v roku 1941.
Rám auta pozostával z niekoľkých oceľových rúr, na ktoré Ford pripevnil 14 plastových panelov. Ako sa dozvedáme z portálu The Henry Ford, presné zloženie sójového plastu, a teda zloženie auta, dnes nie je známe. Návod na výrobu sa totiž nezachoval. Odhaduje sa však, že okrem sóje bol plast vyrobený z pšenice, konope, kukurice či ľanu. Základom však boli sójové vlákna namočené vo fenolovej živici a impregnované formaldehydom. Okná boli vyrobené z akrylových plátov.
Sójové auto vážilo len niečo vyše 900 kilogramov, teda približne o 500 kilogramov menej, ako v tom čase vážilo bežné auto vyrobené z kovu. Podľa portálu Automotive History investovala spoločnosť Ford Motor Company do auta milióny dolárov. Patent získal Henry Ford spolu s Eugenom Gregorym v roku 1942. Na výrobe auta sa podieľali aj Lowell E. Overly a Robert A. Boyer.
Poháňať ho malo konopné palivo
Vďaka rozmerom bolo auto menej náročné, pohonnú hmotu nebolo potrebné dopĺňať tak často, ako v bežnom aute. Navyše, aj tá bola vyrobená z konope. Samozrejme, nebolo to tak doslova, no Ford tvrdil, že bude autá pestovať zo zeme. Prečo sa Henry do tak odvážneho projektu vôbec púšťal? Údajne mal na to viacero dôvodov.
Chcel prepojiť poľnohospodárstvo s automobilovým priemyslom. Najmä však veril, že plastové auto bude bezpečnejšie ako kovové a navyše tušil, že druhá svetová vojna zapríčiní nedostatok kovu vo výrobe. Plast vyrobený zo sóje a konope mal tento problém efektívne vyriešiť. Veril, že ak sa sójové autá budú produkovať vo väčšom množstve, Amerika ušetrí až 10 % kovu používaného v automobilovom priemysle.
V prípade, ak by došlo k nehode a auto by sa prevrátilo, Ford bol presvedčený o tom, že auto nedopadne ako bežné kovové. Kým plechy by sa skrčili, plastové autíčko sa jednoducho malo len odkotúľať a ostať v podstate nepoškodené. Aby dokázal, že sójové auto je naozaj odolné, pokúsil sa jeho zadnú časť poškodiť sekerou, informuje Automotive History.
Všetko prekazila druhá svetová vojna
Ford tomuto projektu naozaj dôveroval, bol odhodlaný dosiahnuť so sójovým autom veľké úspechy. Žiaľ, nevyšlo to podľa jeho predstáv, píše portál Amusing Planet. Jedným z dôvodov bola práve druhá svetová vojna. Aj keď Henry veril, že jeho vynález svetu pomôže, nestihol si to overiť v praxi. Následkom vojny sa totiž automobilový priemysel zastavil.
Nanešťastie, jediný model, ktorý Ford stihol vyrobiť, bol zničený a ďalšie sójové auto už nikdy vyrobené nebolo. Po druhej svetovej vojne sa totiž výroba sústredila najmä na obnovu všetkého, čo bombardovanie zničilo a na odvážne projekty, akým bolo sójové auto, akosi neostal priestor a prostriedky.
O presnom zložení plastu či konopnej pohonnej hmoty sa zachovalo len veľmi málo informácií a názory ľudí sa líšia. Niektorí skeptici si dokonca myslia, že auto v skutočnosti vôbec žiadnu sóju neobsahovalo. Veria, že pláty boli vyrobené z klasického fenolového plastu, ktorý sa ponáša na bakelit. Z čoho ale bolo auto v skutočnosti vyrobené, sa však už dnes nedozvieme.
Nahlásiť chybu v článku