V marci to bude rok, čo sa slovenská rodina v zložení Emily a Peter Parker so synom Jacobom presťahovala na Bali. Opustili život na Slovensku a rozhodli sa splniť si veľký sen. So svojimi skúsenosťami sa rozhodli deliť aj s ostatnými a stali sa inšpiráciou pre mnohých ďalších ľudí. Ukazujú totiž, že niekedy naozaj stačí urobiť prvý krok, aby sa váš vysnívaný život stal realitou.
Indonézsky ostrov Bali láka čoraz viac aj Slovákov. Niet sa čomu čudovať. Ponúka nádherné pláže, unikátnu prírodu, množstvo zaujímavých aktivít a život, ktorý je odlišný od toho, ktorý poznáme tu u nás.
Už necelý rok žije na Bali aj táto slovenská rodina. Emily a Peter najprv predali svoj dom na vidieku, kde si nevedeli zvyknúť a vrátili sa do Bratislavy. Odtiaľ ale ich kroky smerovali na exotický ostrov, ktorý je prezývaný aj tropickým rajom.
V rozhovore s Emily Parker sa dozviete aj:
- ako vyzeral ich odchod na Bali;
- v čom sa líšia miestni ľudia od Slovákov;
- aké sú náklady na život na Bali;
- ktoré veci sú tu lacnejšie ako u nás;
- ako vyzerá ich bežný deň na Bali;
- ako im tento ostrov zmenil život.
Čo vás presvedčilo urobiť prvý krok, odísť zo Slovenska a splniť si sen?
Bali bolo jedným z našich cestovateľských snov. Túžili sme ho vidieť ešte pred narodením syna Kubika. Po predaji domu v dedinke, kde sme si nevedeli zvyknúť, sme sa vrátili späť do Bratislavy, kde sme žili predtým. Jedna z dcér — Peťa, nám pripomenula náš dávny sen, a keďže nás na Slovensku v tom čase nič nedržalo, povedali sme si „kedy, ak nie teraz?!“.
No boli tam aj iné znamenia a náhody, ktoré nám odrazu začali dávať zmysel. Všetko to do seba zapadlo ako mozaika. O pár dní na to sa začala vojna na Ukrajine a to bolo posledným znamením, že naše rozhodnutie bolo správne a že máme aspoň na čas odísť.
Čo všetko ste pred odchodom museli zariadiť?
Strávili sme hodiny a dni hľadaním informácii, aj keď sme o Bali už čo-to vedeli, no je iné, ak takéto rozhodnutie urobia mladí slobodní ľudia bez záväzkov a iné, ak máte ísť s dieťaťom. Strach a obavy sú však niekedy väčšie ako skutočná realita. Deti to často znášajú lepšie ako my dospelí. Nehľadajú problémy tam, kde nie sú.
Zariadili sme to, čo sme v tom čase vedeli, že by sme mali urobiť. Samozrejme, nevedeli sme, či je to všetko a či sme na niečo nezabudli. Ale to človek nikdy nevie.
Ubytovanie sme mali zabezpečené na prvé dva týždne cez klasický ubytovací portál, nakoľko preukázať sa zaplateným ubytovaním bolo v tom čase aj jednou z podmienok pri vstupe na Bali. Teraz je už táto podmienka zrušená. Neskôr sme si našli bývanie priamo tu, osobne.
Aké očakávania ste mali od Bali? Naplnili sa?
Nevieme, či sa to dá nazvať očakávaním, skôr splneným snom. Chceli sme zažiť a precestovať Bali, spoznať tamojších miestnych ľudí, ich život, kultúru, jogu. Chceli sme Kubikovi ukázať, ako sa žije inde. Aby na vlastné oči videl inú prírodu, spoznal deti, ktoré hovoria iným jazykom.
Je zaujímavé, že práve tu, na tak malom kúsku Zeme, si našiel kamarátov z mnohých kútov sveta a my tiež. Začal prirodzeným spôsobom komunikovať v anglickom jazyku. O sopkách, vodopádoch, oceáne, či zvieratách sa učíme priamo v teréne, na našich výletoch. Cestovanie a zážitky sú to najlepšie, čo môžeme deťom ukázať a dať. Je to škola do života, ktorú nenájdeme v žiadnej knihe ani v encyklopédii. Toto všetko sa nám splnilo a ešte stále sa to plní, za čo sme nesmierne vďační.
Čomu sa na Bali venujete? Alebo ako vyzerá váš bežný deň?
Snažíme sa čo najviac naučiť o živote miestnych, venujeme sa Kubikovi, osobnému sebarozvoju, vzdelávaniu v online svete, joge a písaniu článkov na náš blog. V decembri nám vyšiel ebook „Balíme na Bali“, kde sme spísali všetky naše poznatky a skúsenosti, aby pomohli aj iným ľuďom, ktorých snom je Bali. Tešíme sa pozitívnym ohlasom a sme radi, že aj s jeho pomocou sú už niektorí z nich na Bali, iní sa chystajú v krátkej dobe vycestovať.
Bežný deň na Bali záleží v dažďovej sezóne trošku aj od počasia. Keď neprší, nasadneme na skúter a spoznávame nové miesta, ľudí alebo relaxujeme na pláži. Ak je silný dážď, nakúpime a vybavíme to najnutnejšie, venujeme sa písaniu, tvoreniu, chodíme s Kubim do detského klubu, ktorý funguje zároveň aj ako škôlka, navštevujeme sa so známymi. Do ničoho ho však nenútime, a ani seba.
Nahlásiť chybu v článku