Megaprojekt v európskej krajine: Najväčšie známe ložisko môže obsahovať 15,9 milióna ton oxidov vzácnych zemín

Nórska vláda plánuje najneskôr v roku 2028 predložiť návrh na využitie najväčšieho známeho európskeho ložiska vzácnych zemín. Predpokladá sa, že ložisko, ktoré sa nachádza 150 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Oslo, obsahuje 15,9 milióna ton oxidov vzácnych zemín. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Kľúčové pri výrobe smartfónov, ale aj stíhačiek

Ložisko obsahuje okrem iného neodým a prazeodým, čiže prvky využívané pri výrobe supermagnetov, ktoré sú kľúčové pre elektromobily, oblasť zelenej energie a obranný priemysel. „Cieľom je mať plán pripravený najneskôr v roku 2028, ale radšej ešte skôr,“ uviedla v stredu na tlačovej konferencii nórska ministerka priemyslu Cecilie Myrsethová.

Kovy vzácnych zemín sú kľúčové pri výrobe širokej škály produktov od smartfónov až po stíhačky a elektromobily a Európska únia ich klasifikuje ako kritické suroviny. V súčasnosti sa v Európe neťažia žiadne vzácne zeminy, takže kontinent je pri ich dodávkach závislý od Číny. „V tomto kontexte môže lokalita Fensfeltet prispieť k zásobovaniu Európy aj Západu,“ uviedla Myrsethová.

Proces naráža na prekážky

Spoločnosť Rare Earths Norway (REN), ktorá vlastní práva na ťažbu, dúfa, že po viacerých odkladoch sa ťažba začne v prvej polovici 30. rokov tohto storočia. Proces naráža na prekážky súvisiace so životným prostredím, keďže prieskumy v tejto oblasti identifikovali 78 ohrozených druhov živočíchov a rastlín.

Rozhodnutie nórskej vlády považovať projekt za prioritu firma REN privítala. „Teraz je najdôležitejšie, aby vláda na svoje vyhlásenia nadviazala konkrétnymi opatreniami, jasnými krokmi a dostatočnými zdrojmi na dokončenie procesu plánovania,“ uviedol vo vyjadrení výkonný riaditeľ Håvard Moe. „Spoločnosť REN je pripravená aktívne prispieť k tomu, aby tento proces napredoval,“ dodal.

Čína nedávno odštartovala prvý megaprojekt svojho druhu na svete

Čínska akadémia vied (CAS) nedávno oznámila, že prvé zariadenie svojho druhu na svete, nachádzajúce sa v meste Anshan v provincii Liaoning, bolo uvedené do prevádzky po úspešnom absolvovaní oficiálnych testov. V súčasnosti už stabilne funguje na plný výkon. Inštitút procesného inžinierstva (IPE) pri Čínskej akadémii vied (CAS) uviedol, že výrobná linka dokáže ročne spracovať 5,56 milióna ton žiaruvzdornej železnej rudy a hlušiny. Technológia dokáže z hlušiny s veľmi nízkym obsahom železa, len 11 percent, vyrobiť koncentrát s obsahom železa 65 percent.

Čínski odborníci vysvetlili, že ide o prvú technológiu na svete, ktorá dokáže hlušinu s takým nízkym obsahom železa spracovať na priemyselnej úrovni. Veria, že by to krajine mohlo pomôcť zredukovať závislosť od dovozu rudy z iných končín, najmä z Austrálie a z Brazílie, ale aj z Indie či z Južnej Afriky.

World-first plant in China turns 5.56 million tons of mine waste into iron each year #China #SouthChina #Australiahttps://t.co/EZjK1joyh9

— Marie Santoro (@magszee39790) September 7, 2026

Odborníci sa popasovali s problémom

Čína je najväčším konzumentom železnej rudy na svete. Spotrebuje viac ako polovicu celosvetovej produkcie železnej rudy. Avšak dlhodobo pokrýva viac ako 80 percent svojich potrieb zo zásob od zahraničných dodávateľov. Zaujímavé pritom je, že tiež disponuje štvrtými najväčšími zásobami železnej rudy na svete. Avšak väčšinu tvorí ruda nízkej kvality.

Pri približne polovici zásob je pri konvenčných metódach spracovanie náročné a ekonomicky nie práve najvýhodnejšie. Čínska akadémia vied sa ale rozhodla, že sa s problémom popasuje. Vedci vyvinuli špecifický proces, pri ktorom sa železné nerasty od odpadu oddeľujú na základe ich magnetických vlastností. Za bežných okolností je však takéto oddeľovanie menej efektívne, ak je obsah železa príliš nízky alebo majú nerasty slabé magnetické vlastnosti.

Pozri aj:

Severnou Kóreou otriasajú stovky zemetrasení: Deje sa niečo zvláštne. Vedci zisťujú, o čo ide