Až do tohto bodu, krajina každý rok prijímala ohromné množstvo plastov, ktoré sem posielalo 123 ďalších krajín. V Číne sa plasty recyklovali a následne sa z nich vyrábali nové produkty. Čína týmto spôsobom prijala len za rok 2016, 7,35 miliónov ton plastového odpadu, čo je viac ako polovica celkového množstva plastov, ktoré v tom roku boli recyklované. V súčasnosti svet vyprodukuje každý rok 320 miliónov ton odpadu, avšak len 8% z neho sa recykluje. Ďalších 80% končí na skládkach a v oceánoch, kde ohrozujú morský ekosystém.
Väčšina krajín svoj vlastný odpad nerecykluje, pretože ide o energeticky náročný proces, ktorý si zároveň vyžaduje aj vysoký finančný obnos. Jednoduché riešenie bolo prepravovanie odpadu do Číny, ktorá sa o to „postarala“. S novým rozhodnutím miestnej vlády sa však veci komplikujú a kríza okolo plastov opäť len narastá. Nová štúdia publikovaná v Science Advances sa zaoberala víziou na najbližších 28 rokov. Pokiaľ množstvo plastov, ktoré vyprodukujeme nebude narastať a udrží sa, v roku 2030 budeme mať 111 miliónov ton plastového odpadu „bez domova“.
Na toto doplatia opäť len oceány. O tom, že situácia je naozaj krízová svedčí aj fakt, že číslo 111 miliónov ton je polovica všetkých plastov, ktoré na svete boli v roku 1988. Naša spotreba neustále narastá a pokiaľ nepríde nejaké riešenie, naša planéta bude už čoskoro odpadom doslova zaplavená. Vedci upozorňujú na to, že krajiny, ako napríklad Spojené štáty americké či Spojené kráľovstvo, by si mali vybudovať vlastný recyklačný priemysel, ak chceme Zem zachovať aj pre naše deti.
Tieto krajiny totiž vyprodukujú 87% z celkového množstva odpadu. Pokiaľ by ho recyklovali na vlastnej pôde, mohlo by nás to čiastočne zachrániť. Samozrejme, že rozdiel môžu spraviť aj jednotlivci a to tým, že sa viac ľudí pripojí k hnutiu zero waste, ktoré má za cieľ celkom nás zbaviť odpadov. Aj napriek tomu, že pri recyklácii alebo snahe o lepšie zajtrajšky nemáte pocit, že robíte veľký rozdiel, vedzte, že podľa popredných vedcov dokáže pomôcť každý uvedomelý jednotlivec.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku