Pri zmienke o nútenej sterilizácii si možno mnohí spomeniete na koncentračné tábory a kruté praktiky, ktoré sa s nimi spájajú. Ani v súčasnosti však nútená sterilizácia nie je len historickou záležitosťou a najnovšia správa naznačuje, že v Číne sú k nej nútené ženy z urgujskej menšiny.
Ženy z menšín sú nútené k sterilizácii
Ako informuje portál The Guardian, ženy z urgujskej menšiny žijúce v provincii Xinjiang sú nútené k nedobrovoľnej sterilizácii, čím sa čínske úrady snažia obmedziť jej populačný rast. Dôkazom majú byť rozhovory s miestnymi ženami, ale aj oficiálna dokumentácia. Správa okamžite podnietila k činnosti skupinu medzinárodných právnikov. Tí žiadajú, aby konanie čínskych úradov preverila Organizácia Spojených národov.
Čínske úrady sa však bránia a rázne odmietajú akékoľvek konanie, ktoré by viedlo k porušeniu ľudských práv. Tvrdia, že ženy z urgujskej menšiny k sterilizácii nútené nie sú a tvrdenia považuje za neopodstatnené a nepodložené riadnymi dôkazmi. Obvinenie týkajúce sa nútenej sterilizácie žien nie je ani zďaleka jediné. Ďalšie obvinenia tvrdia, že Čína drží Urgujov ale aj príslušníkov ďalších menšín, prevažne moslimského vierovyznania, v re-edukačných táboroch. Úrady sa však bránia aj v tomto prípade a tvrdia, že cieľom táborov je zabezpečiť pracovnú výchovu jedincov a odradiť ich od terorizmu.
BREAKING: my new research on Xinjiang uncovers evidence of birth prevention & mass female sterilization. Findings give strongest proof yet that Xinjiang atrocity fulfills a U.N. Genocide Convention criterion: imposing measures intended to prevent births /1https://t.co/oFp1372g7t pic.twitter.com/lZ2BeBgtPR
— Adrian Zenz (@adrianzenz) June 29, 2020
Čínske úrady popierajú akékoľvek nekalé praktiky
Adrian Zenz, nemecký výskumník, ktorý sa zameral na nekalé praktiky čínskych úradov hovorí, že v táboroch sú držané ženy z rôznych menšín, ktoré odmietli absolvovať umelé prerušenie tehotenstva. Legálne stanovený limit predstavuje dve deti na jednu ženu, vnútromaternicová antikoncepcia však bola bez ich súhlasu zavedená aj ženám, ktoré tento limit neprekročili. Iné ženy zas boli nútené podstúpiť zákrok, ktorý u nich zapríčinil neplodnosť.
Ďalšie ženy z táborov zas dostávali injekcie, po ktorých prestali dostávať menštruáciu. V niektorých menšinách sú zas ženy nútené podstupovať pravidelné gynekologické prehliadky a každé dva mesiace musia absolvovať tehotenský test. Zenz zistil, že čo sa týka menšín, populačná krivka začala klesať medzi rokmi 2017 a 2018, teda rok po tom, čo stúpol priemerný počet oficiálne vykonaných sterilizácií.
— Inter-Parliamentary Alliance on China (@ipacglobal) June 29, 2020
Vo svojej správe Zenz uvádza, že vyvstáva otázka, či nejde zo strany Číny o formu genocídy, ktorej cieľom je vyhladiť isté menšiny. Do vyšetrovania sa pustila aj organizácia Inter-Parliamentary Alliance on China (IPAC). Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Zhao Lijian poprel akékoľvek tvrdenia o tom, že by Čína porušovala ľudské práva a vykonávala nútené sterilizácie a informácie označil za falošné. Dodal, že obyvatelia regiónu Xinjiang si nažívajú v harmónii a stabilite.
The Guardian
Nahlásiť chybu v článku