Ani dnes ešte presne nevieme určiť, aké množstvo vystavenia PFAS už predstavuje riziko pre naše zdravie. Ako upozorňuje ScienceAlert, väčšina poznatkov o ich účinkoch zatiaľ pochádza z bunkových a zo zvieracích modelov alebo z observačných štúdií.
Zároveň však platí, že s pribúdajúcim výskumom rastie aj množstvo dôkazov o ich možných škodlivých účinkoch. PFAS sa dnes spájajú napríklad s rýchlejším starnutím buniek, so zmenami v mozgu či so zvýšeným rizikom niektorých druhov rakoviny. Priamy vzťah príčiny a následku však zatiaľ vedci definitívne nepotvrdili.
Časť problému spočíva aj v tom, aké užitočné tieto látky v skutočnosti sú. Ich výhody, ako napríklad odolnosť voči vode, teplu či oleju, však zároveň spôsobujú, že sa po vstupe do životného prostredia rozkladajú len veľmi pomaly.
To však neznamená, že regulačné orgány a vlády berú ich potenciálne riziká na ľahkú váhu. Je však mimoriadne náročné nájsť bezpečnú alternatívu, ktorá by PFAS dokázala nahradiť a zároveň pomohla odstrániť ich z nášho prostredia.
98,8 % vzoriek obsahovalo aspoň jednu večnú chemikáliu
Nové zistenia sú ďalším dôkazom toho, aký rozšírený tento problém je a s akým množstvom toxických „koktailov“ látok sa dnes stretávame. Vedci v dvoch testovacích paneloch identifikovali viac než 70 unikátnych kombinácií PFAS a celkovo 98,8 % vzoriek obsahovalo aspoň jednu PFAS.
„Dúfame, že tieto usmernenia pomôžu pri budúcom hodnotení rizík, nasmerujú výskum škodlivých zmesí PFAS a v konečnom dôsledku prispejú k jasnejším klinickým a verejno-zdravotným odporúčaniam,“ uzatvára Labayová.
Nahlásiť chybu v článku