Lekári zistili, že dutiny v jeho mozgu sa plnia mozgovomiechovou tekutinou, čo súviselo s bolesťami mužových končatín. Rozhodli sa preto, že si overia stav jeho mozgu. Ich objav bol viac než šokujúci. Mozgové komory tohto Francúza boli natoľko naplnené tekutinou, že sa výrazne zväčšili a v podstate nahradili väčšinu mozgu. Mužovi ostala len tenká kortikálna vrstva neurónov.

A nejakým zázrakom tento muž nielenže bol plne pri vedomí, ale žil svoj život naplno a bez zjavných závažnejších problémov. Pracoval ako štátny zamestnanec, mal manželku, dve deti a žil v blaženej nevedomosti o stave jeho mozgu. Ak ste si niekedy povedali: „Ach, tá moja deravá hlava!“, zrejme by ste si neboli mysleli, že je to doslovne možné. Jeho schopnosť plne fungovať bez toľkých významných centier v mozgu vyvoláva mnoho otázok. Vedci si mysleli, že bez nich život jednoducho nie je možný. Vyvstáva teda otázka, či existujúce teórie týkajúce sa toho, ako funguje ľudský mozog a vedomie, sú vôbec platné.

Vedci napríklad doteraz tvrdili, že oblasť mozgu nazývaná talamus vysiela signály do kôrovej časti mozgu. Doteraz platil názor, že bez talamu nie je možné funkčné vedomie. Výsledky výskumov tvrdili, že práve poškodenie talamu spôsobuje u pacientov upadnutie do kómy. Iná skupina vedcov prišla na to, ako pomocou stimulácie istých oblastí mozgu „vypnúť“ vedomie pacienta trpiaceho epilepsiou. Ukázalo sa, že lekári taktiež dokážu narušiť vedomie človeka stimuláciou oblasti mozgu zvanej claustrum (ktoré komunikuje s talamom) pomocou elektród.

Tento muž, ktorý napriek tomu, že z jeho mozgu ostala len tenká vrstva neurónov, ostával plne pri vedomí, búra všetky teórie opierajúce sa o fakt, že základom plného vedomia sú plne funkčné isté oblasti a centrá mozgu. Na druhej strane však vrhá priaznivejšie svetlo na argumenty vedcov, ktorí tvrdili, že štruktúry mozgu nie sú pre vedomie nevyhnutné a vedomie vzniká jednoduchou komunikáciou neurónov.

Isté výskumy zaoberajúce sa štúdiom vzorcov neurálnych aktivít tvrdia, že neuróny málokedy vysielajú signály priamou a najkratšou cestou, namiesto toho skúmajú každú jednu možnosť komunikácie a prenosu signálu, čím produkujú vysoko komplexný a improvizovaný impulz.

Napriek veľkému množstvu existujúcich teórií, kvantum otázok zostáva nezodpovedaných. Aspoň však vieme, prečo Francúza bolela noha.

Pozri aj: UŠNÝ ČERV, FALOŠNÉ SPOMIENKY ČI INÉ. TÝMITO 4 SPÔSOBMI SI Z VÁS VÁŠ MOZOG STRIEĽA

psych.sk (PetraS), iflscience