Keď sa však dievča zo zámožnej rodiny zamilovalo do obyčajného muža, jej matka to pomyslenie jednoducho nedokázala zniesť. Povedala si, že urobí čokoľvek, aby svojej dcére zabránila stretávať sa s jej vyvoleným. Toho, čo urobila, by sa však nemal dopustiť žiaden rodič, a to ani v tom najkrajnejšom prípade.
V roku 1901 sa k parížskemu vedeniu mesta dostala správa, že jedna z miestnych zámožných rodín ukrýva celé roky špinavé tajomstvo. List bol napísaný rukou a bez podpisu, jeho obsah bol však natoľko závažný, že nemohol ostať bez povšimnutia. Rodina Monnierovcov bola zdanlivo dokonalá. Pani Monnierová pracovala pre charitu a dokonca dostala aj ocenenie a jej syn Marcel bol ukážkovým žiakom, neskôr aj právnikom. Súčasťou rodinnej idylky bola aj mladá a krásna Blanche, jedného dňa sa však pod ňou zľahla zem a 25 rokov o nej nikto nepočul. Spoločnosť prijala fakt, že jednoducho zmizla, ďalej sa ním nezaoberala a rodina mohla pokojne ďalej žiť svojim životom.
Všetko sa zmenilo po spomínanom liste. Okamžite bolo vydané povolenie na prehľadanie domu a pozemku Monnierovcov a aj keď spočiatku úradníci nič podozrivé nenašli, po chvíli natrafili na poschodí na zamknutú miestnosť, z ktorej sa šíril neznesiteľný zápach. Policajti sa pripravovali na najhoršie, keď sa však rozhodli dvere vyraziť, to, čo v miestnosti našli, všetkým vyrazilo dych. Jediné okno v miestnosti bolo zatemnené hrubým závesom, všade po zemi sa povaľovali hnijúce zvyšky jedla a k posteli plnej výkalov bolo pripútané nahé, zúbožené ženské telo.
Keď policajti okno rozbili, Blanche Monierová uvidela prvýkrát po 25 rokoch slnečné svetlo. Zápach bol natoľko neznesiteľný, že policajti nedokázali v miestnosti vydržať. Blanche, teraz už žena v strednom veku, bola okamžite prevezená do nemocnice a pani Monnierová bola spolu so svojim synom zatknutá. Blanche bola na hranici života a smrti a aj keď bola v nesmierne zlom stave, dokázala mať radosť z toho, že sa môže opäť nadýchnuť čerstvého vzduchu. Keď ju lekári dali do poriadku, mohla rozpovedať svoj desivý príbeh.
Blanche Monnier (1849–1913), often known in France as la Séquestrée de Poitiers, was a woman in Poitiers, France, who…
Gepostet von DuVallon's cabinet am Donnerstag, 27. Juli 2017
Všetko to začalo, keď sa Blanche zamilovala do postaršieho chudobného právnika. Takto si však matka osud svojej dcéry nepredstavovala a trvala na tom, že si Blanche musí nájsť mladého, bohatého aristokrata. Blanche však bola oddaná svojej láske a na matkine prosby ani vyhrážky nedbala. Pani Monnierová sa s tým však nedokázala zmieriť a svoju dcéru zamkla do izby v nádeji, že si to napokon predsa len rozmyslí.
Možno by ste si pomysleli, že by stačilo niekoľko dní, aby sa človek vzdal, no Blanche sa odmietala matkinej vôli podvoliť celé roky. Nevzdala sa dokonca ani vtedy, keď jej vyvolený zahynul. Ako je možné, že Blanche nemal kto pomôcť? Jej brat Marcel aj služobníctvo totiž neurobili nič, aby ju oslobodili. Všetci svorne tvrdili, že sa príliš báli pani Monnierovej.
Do dnešného dňa sa nevie, kto list napísal, hovorí sa však, že jedna zo služobníčok vyzradila desivé tajomstvo svojmu priateľovi a ten sa rozhodol okamžite konať. Keď sa o prípade dozvedela verejnosť, na charitatívnu činnosť pani Monnierovej sa okamžite zabudlo. Pred jej domom sa zhromaždil dav ľudí pripravený zlynčovať ju. To pani domu vydesilo natoľko, že o 15 dní zomrela na následky infarktu. Blanche sa po toľkých rokoch väzenia už nedokázala zaradiť do normálneho života. Utrpela závažnú psychickú ujmu a zvyšok svojich dní, až do roku 1913, prežila v ústave.
Nezdá sa vám, že ste tento príbeh už niekde počuli? Bohužiaľ, takéto prípady nie sú len historickou spomienkou. Blanche modernej doby sa totiž stala Elisabeth Fritzl, ktorú držal jej vlastný otec uväznenú v pivnici ich domu taktiež dlhých 25 rokov, až kým sa jej jedného dňa nepodarilo oslobodiť sa.
allthatisinteresting
Nahlásiť chybu v článku