Od apríla sa zvyšuje spotrebná daň na alkohol o 30 %, týchto dvoch druhov sa to však netýka

Spotrebná daň na alkohol sa od začiatku apríla zvyšuje o 30 percent. Zvýšenie dane sa týka len liehu, nevzťahuje sa na pivo a víno. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorá nadobudne účinnosť od 1. apríla tohto roka.

V súčasnosti platná základná sadzba spotrebnej dane 1080 eur na hektoliter 100-percentného alkoholu tak po novom bude na úrovni 1404 eur na hektoliter. Martina Rybanská, hovorkyňa finančnej správy uviedla, že finančná správa o zvýšení sadzby spotrebnej dane na lieh a jej vplyve na výpočet, napr. zábezpeky na daň, informovala dotknuté daňové subjekty zaslaním tzv. softwarningovej správy. Všetky dôležité informácie k úprave sadzieb spotrebnej dane sú podľa nej zverejnené na portáli finančnej správy.

Spresnila, že v minulom roku finančná správa vybrala spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 235.886.997,05 eura, vrátane spotrebnej dane z liehu vyrobeného v liehovarníckych závodoch na pestovateľské pálenie ovocia, čo predstavuje sumu 10.814.963,91 eura. K 31. decembru 2022 bolo registrovaných 257 prevádzkovateľov liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia a evidovaných 52 súkromných výrobcov destilátu.

Nárast protiprávneho konania

Finančná správa si podľa Rybanskej uvedomuje, že zvyšovanie daní môže potencionálne spôsobiť nárast prípadov protiprávneho konania s cieľom obchádzania príslušných daňových povinností. Intenzívne vykonáva kontroly zamerané na preukázanie legálneho nadobudnutia liehu, vrátane jeho zdanenia v súlade s platnou legislatívou.

V prípade, ak vznikne podozrenie zo spáchania trestného činu, colný úrad podľa nej odstupuje tieto zistenia Kriminálnemu úradu finančnej správy. Ten sa, rovnako ako colné úrady, v rámci svojich kompetencií venuje výkonu operatívno-pátracej činnosti a vyšetrovaniu aj v oblasti nepovolenej výroby liehu a v týchto činnostiach bude aj naďalej pokračovať.

Nárast sadzby spotrebnej dane na lieh schválil parlament ešte koncom minulého roka na návrh poslanca za hnutie OĽaNO Milana Vetráka. Návrh zdôvodnil zámerom zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie, či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora.