Až 87 percent obyvateľov očakáva, že sa o nich v prípade straty sebestačnosti v starobe postarajú ich blízki. Každá štvrtá rodina, ktorá už opatruje nemohúceho príbuzného, však priznáva vyčerpanie. Vyplýva to z prieskumu rodín Uniqa, ktorý zrealizovala agentúra NMS.
správy od nás budete mať ako prví.
V porovnaní s vlaňajškom narástlo množstvo osôb, ktoré očakávajú podporu od svojich blízkych, o tri percentuálne body. Experti sa domnievajú, že dôvodom je i nižšia miera dôvery v inštitucionálnu pomoc, keďže úrady a zariadenia nemajú kapacity na zabezpečenie potrieb každého odkázaného človeka. Rodinám často chýbajú peniaze, skúsenosti aj dostupná odborná pomoc.
Generálny riaditeľ poisťovne Uniqa Rastislav Havran uviedol, že obava o schopnosť postarať sa o odkázaných členov patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. Záťaž pritom podľa neho výrazne dopadá na ženy. Až 60 percent z nich považuje opateru o starnúcich príbuzných ako úlohu, ktorá leží predovšetkým na ich pleciach.
Chýbajúce kapacity a zmena rolí
Problémom je aj nedostatočná kapacita zariadení sociálnych služieb. Zástupkyňa Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí Simona Stískalová upozornila, že na Slovensku chýba 356 inštitúcií zameraných na sociálnu starostlivosť, z ktorých každá by mala kapacitu 40 miest. Dopyt je značný, pričom predovšetkým inštitúcie zamerané na špecializovanú zdravotnú starostlivosť nemajú kapacity na to, aby vyhoveli požiadavkám každého žiadateľa.
V každom kraji podľa nej čaká na umiestnenie 120 prednostných klientov bez príbuzných. Vyše 300 ďalších žiadateľov v poradovníkoch síce má príbuzných, ktorí by im teoreticky vedeli poskytnúť opateru, čo však nie je zárukou toho, že disponujú potrebným časom, energiou či odbornými vedomosťami.
Starostlivosť o nemohúceho blízkeho neznamená len pomoc s hygienou, jedlom či pohybom, ale ide o nepretržitú zodpovednosť, ktorá mení fungovanie celej domácnosti. Človek sa z dcéry, syna alebo partnera stáva opatrovateľom a koordinátorom zdravotnej starostlivosti. Musí vybavovať úradné záležitosti, zabezpečovať lieky, pomôcky a komunikovať s lekármi.
Stískalová skonštatovala, že pri prevzatí starostlivosti o príbuzného človek okamžite stráca rolu dieťaťa či partnera a stáva sa z neho opatrovateľ, nezriedka i manažér zdravotnej starostlivosti. K rodinným konfliktom podľa nej dochádza napríklad v situáciách, ak si samotný senior diktuje, kto z rodiny mu má pomáhať, prípadne ak niekto z blízkych odmietne prevziať opatrovateľské povinnosti.
Výzva do budúcnosti a technológie
Silná generácia takzvaných Husákových detí sa postupne dostáva do seniorského veku, čím bude rásť aj počet ľudí odkázaných na pomoc iných. Stískalová podotkla, že situácia je mimoriadne ťažká najmä vtedy, ak rodiny nedostávajú adekvátnu pomoc, prípadne im chýba úplne, s tým, že problémom je aj nedostatočné prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Určitú úlohu by v budúcnosti mohli zohrať technológie. Takmer 60 percent opýtaných je otvorených myšlienke, že by pri opatere chorých a umierajúcich pomáhali roboty a umelá inteligencia. Polovica respondentov by im zverila konverzáciu a zabávanie, pomoc s pohybom by uvítalo 44 percent ľudí.
Pri citlivejších a zdravotných úkonoch zostávajú ľudia opatrnejší. Len 18 percent respondentov by robotom zverilo zdravotnú kontrolu, pričom 34 percent účastníkov prieskumu by súhlasilo s tým, aby im technológie servírovali stravu či medikamenty, a 21 percent by prijalo psychologickú podporu. V praxi sa už využívajú monitorovacie náramky, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky.
Podobné nástroje síce dokážu zjednodušiť dennú rutinu, no nesmú byť náhradou za osobný kontakt. Uniqa v tejto súvislosti upozorňuje aj na potrebu finančnej prípravy a do životného poistenia zaradila krytie tohto rizika. Rodiny však potrebujú okrem financií tiež prístup k sociálnym službám a profesionálnej podpore, vďaka čomu by opateru zvládali bez ujmy na vlastnom zdraví.
Nahlásiť chybu v článku