V okolí Mýta pod Ďumbierom sa dodnes nachádzajú pozostatky opevnení z čias SNP aj nenápadný vojenský úkryt, ktorý mal pomáhať pri zisťovaní rádioaktívneho zamorenia. Pozreli sme sa dovnútra a preskúmali sme aj guľometné hniezda v blízkosti časti Pohanské.
správy od nás budete mať ako prví.
Čo by ste robili, keby nad Slovenskom vybuchla jadrová bomba? V okolí Mýta pod Ďumbierom sa nachádza úkryt, z ktorého mali vojaci sledovať následky jadrového či chemického napadnutia.
Objekt ÚŽ-6 vznikol v období studenej vojny ako súčasť siete radiačných hlásnych stanovíšť. Z nenápadného kopčeka na lúke sa tak stalo jedno z miest, odkiaľ mali vojaci sledovať rádioaktívne zamorenie a ďalšie následky prípadného útoku. Nazreli sme do jedného z úkrytov, ktoré mali Československo pripraviť aj na hrozbu jadrovej vojny. Neobišli sme pritom ani ďalšie opevnenia, ktoré plnili obranný účel už počas Slovenského národného povstania.
Lúka pri Mýte pod Ďumbierom ukrýva povstalecké opevnenia
Piatkové slnko zalieva svetlom lúku neďaleko Mýta pod Ďumbierom. Autom smerujeme od neďalekej Podbrezovej nahor k lyžiarskemu stredisku. Zaparkujeme pri známej kolibe, parkovisko je krátko pred víkendom takmer plné. My však nemáme namierené k zjazdovke ani na turistický chodník.
Od parkoviska prejdeme cez cestu na lúku. Odtiaľ to už nie je ďaleko k našej prvej zastávke. Po pár metroch prechádzame okolo drevenice, za ktorou sa nám už odhalí betónový oblúk.
Ako neskôr zistíme, takýchto oblúkov sa po okolí vyskytuje niekoľko. Všetky zohrali dôležitú rolu počas rokov 1944 a 1945 – teda počas Slovenského národného povstania.
Z betónového oblúka máme dobrý výhľad nielen na okolité lúky, ale aj na samotné Mýto pod Ďumbierom. Facebooková stránka Bunkre, hrady, kaštiele približuje, že zošikmená horná časť opevnenia je navrhnutá tak, aby po nej skĺzli strely nepriateľských zbraní.
V skutočnosti ide o povstalecké opevnenie s priezormi na zbrane. Vojaci sa skrývali v polkruhových objektoch a cez jednu z troch strieľní mierili na nepriateľské nemecké vojská. Najčastejšie pritom využívali guľomety, od ktorých je odvodený aj názov týchto opevnení – guľometné hniezda. Neskôr takýchto hniezd objavíme viac.
Pod poklopom sme našli úkryt z čias studenej vojny
Presunieme sa ďalej smerom na juh. Kráčame do kopca asi 300 metrov, keď v kroví nájdeme informačnú tabuľu. Hneď vedľa sa v nízkom svahu črtá zatvorený drevený poklop. Kovová rúčka prezrádza, že poklop sa dá otvoriť. Zostáva nám už len zistiť, či ho dokážeme nadvihnúť.
Informačná tabuľa nám rýchlo vysvetlí, pri akom objekte sa nachádzame. Aj tento objekt kedysi slúžil armáde, od neďalekých guľometných hniezd sa však líši svojím vekom aj účelom. V skutočnosti ide o ženijný úkryt, známy aj pod skratkou ÚŽ-6. Takéto úkryty sa budovali po celom Československu v 60. rokoch, keď sa svet ocitol na prahu studenej vojny.
Účel úkrytu potvrdzuje aj informačná tabuľa: „Ide o prefabrikovaný objekt typu ÚŽ-6, ktoré boli zaradené do pozorovacích stanovíšť zriaďovaných za účelom zisťovania chemického a jadrového napadnutia v prípade vojnového konfliktu,“ píše sa na nej.
Nedočkavosť nám nedovolí tráviť pri tabuli viac času, presúvame sa k poklopu. Stále nevieme, či je zamknutý, a tak s nádejou zatiahneme za drevenú rúčku. Nakoniec sa dočkáme úspechu – poklop otvoríme s menšou námahou a rýchlo nakukneme dovnútra. Pod nami sa objaví strmé schodisko a asi desať schodov vedúcich do úzkej chodby. Osvetľuje ju len svetlo zvonku, a tak si na cestu nadol pripravíme baterku.
Zostupujeme dole a ako prvý nás vo vstupnej komore privíta kovový lievik. Ide o asi polmetrové zariadenie s vývodom smerujúcim do zeme. Nachádzame sa v miestnosti so suchým WC a pisoárom. Obe sociálne zariadenia vyúsťovali do trativodu pod zemou. Táto miestnosť okrem toho slúžila aj na uskladnenie materiálu pred vstupom do hlavnej miestnosti.
ÚŽ-6 mal vojakov pripraviť na jadrový útok
Ženijné úkryty obvykle pozostávajú z dvoch väčších miestností. Spresňuje to web fortifikace.net, podľa ktorého vieme, že časť úkrytu s lievikovým pisoárom slúžila ako protiplynová predsieň. Tu sa vojak po vstupe mohol očistiť od chemických a škodlivých látok.
Od pisoára zamierime doľava a prejdeme cez dva ďalšie prahy. Niekedy tu bývali osadené dvere, dnes však po nich zostali len prázdne zárubne. V druhej miestnosti, ktorá slúžila ako veliteľská, si všímame tehlový výklenok. Podľa informačnej tabule ide o šachtu vedúcu k núdzovému východu.
Úkryty ženistov sa od začiatku 60. rokov budovali najprv pozdĺž hranice Československa s Nemeckou spolkovou republikou, až neskôr sa začali používať na sledovanie radiácie po celom území republiky. 60. roky totiž boli v Európe i vo svete poznačené testovaním jadrových výbuchov, v dôsledku čoho sa ovzdušie zamorovalo rádioaktívnymi izotopmi. Situácia v politike bola tiež napätá, konflikt medzi USA a Sovietskym zväzom mohol každú chvíľu viesť k použitiu jadrových zbraní.
Z našej poslednej návštevy v úkryte civilnej ochrany v Banskej Bystrici sme sa dozvedeli, že úkryty ženistov bývali vybavené pomôckami ako rádiostanica alebo chemický preukazník. Pri prieskume úkrytu, ktorý sa nachádza asi dva metre pod zemou, nám napadne, ako v ňom vojaci mohli dýchať. Spomenieme si, že na prívod a čistenie vzduchu malo slúžiť filtroventilačné zariadenie. Niektoré úkryty ním však neboli vybavené natrvalo – potrebné zariadenie sa do nich malo umiestniť až pri aktivácii. Jeho kópiu sme videli aj v múzeu v Banskej Bystrici.
Úkryt mal slúžiť siedmim vojakom
Chvíľu strávime v temných miestnostiach podzemného bunkra. Premýšľame nad tým, ako by vyzerala situácia pri prípadnom výbuchu jadrovej bomby. Úkryt bol navrhnutý pre pobyt siedmich ľudí, aj to len príslušníkov armády. Tí by síce pod hrubou vrstvou zeminy a železobetónu boli chránení pred vplyvom nebezpečných látok, no nevieme si predstaviť, ako by tu vydržali niekoľko hodín či dokonca dní.
Cestou na povrch si pri schodoch ešte všimneme zaujímavý detail. Hoci informačná tabuľa pri úkryte hovorí, že stavbu dokončili pravdepodobne v roku 1985, na stropnici nájdeme vyryté čísla 1989. Pokojne môže ísť o rok, keď úkryt vyradili z prevádzky – mnohé takéto stavby totiž doslúžili v 90. rokoch. Vystúpime po schodoch a zavrieme za sebou poklop. Čaká nás cesta späť k obdobiu SNP.
Návrat k ďalším opevneniam SNP
Tmavé miestnosti podzemného úkrytu nás natoľko zaujali, že sme v nich strávili takmer hodinu. Po návrate na povrch sa vydáme späť k parkovisku v časti Pohanské, no naša prehliadka sa ešte nekončí. V okolí stoja ešte ďalšie povstalecké opevnenia, a tak sa autom vraciame smerom k Mýtu pod Ďumbierom a zastavíme približne v polovici cesty.
Od krajnice schádzame niekoľko metrov nadol, kde objavíme dnes už druhé guľometné hniezdo. Stromy nám síce zakrývajú výhľad na obec, lepšie však dovidíme na hlavnú cestu.
Pri tejto fortifikácii nachádzame aj malú informačnú tabuľku. Dozvedáme sa z nej to, čo sme zistili už predtým: ide o opevnenie, ktoré slúžilo povstaleckej jednotke Kosatec. Po výprave do obdobia studenej vojny sa opäť vraciame do čias Slovenského národného povstania. Podobne ako prvé guľometné hniezdo, aj toto je polkruhové, len s väčším výrezom vpredu. Zistíme, že na budovaní takýchto opevnení sa okrem vojska podieľali aj civilisti.
V blízkosti nájdeme ešte dve takéto opevnenia. Na jednom svieti tabuľka s rovnakým nápisom ako na predošlom. To tretie tabuľku nemá. Všetky však spája umiestnenie – spoľahlivo ich môžeme vidieť priamo z cesty.
V okolí Mýta pod Ďumbierom tak nachádzame pozostatky dvoch odlišných vojenských období. Kým guľometné hniezda pripomínajú boje počas SNP, nenápadný ÚŽ-6 na lúke pri Pohanskom odkazuje na časy studenej vojny a obavy z jadrového konfliktu.
Téme úkrytov civilnej ochrany sme sa podrobnejšie venovali v Banskej Bystrici, kde sme navštívili úkryt, ktorý dnes zároveň slúži ako expozícia múzea civilnej ochrany. Pri návšteve Banskej Bystrice vás možno zaujmú aj lokality s temnejšou históriou. V minulosti totiž v okolí vraždil sériový vrah Juraj Lupták. Len kúsok od Banskej Bystrice, pri Žiari nad Hronom, môžete tiež navštíviť zaniknutú obec Horné Opatovce alebo hrad Šášov, na ktorom sme zisťovali pravdivosť legendy o jeho názve.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku