Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy

Liptovská Mara je dnes obľúbeným miestom na oddych, no jej výstavba navždy pochovala pod vodou trinásť historických obcí. Navštívili sme miniskanzen, ktorý približuje ich minulosť, aj breh, na ktorom dodnes stojí veža zatopeného kostola.

Na severnom brehu Liptovskej Mary, neďaleko Liptovskej Sielnice, stojí miniskanzen, ktorý pripomína dejiny trinástich zatopených obcí. Dobové fotografie a informačné tabule približujú miesta, kde kedysi stáli domy, viedli cesty a žili tisíce ľudí, ktorých domovy museli ustúpiť výstavbe vodného diela.

Liptovská Mara ukrýva príbeh trinástich zatopených obcí

Sychravé októbrové predpoludnie nás sprevádza už od Ružomberka. Po slnečnom dni, ktorý sme zažili pri výlete na hrad Šášov, je to nepríjemná zmena. Našu cestu smerom na Liskovú navyše sprevádza dážď. Aspoňže sme prišli včas, aby sme sa vyhli tradičným popoludňajším zápcham.

Za Liskovou prebehneme autom cez Liptovskú Teplú a Bešeňovú, až napokon zabočíme smerom na archeoskanzen Havránok. Cesta okolo Liptovskej Mary je striedavo slnečná a zamračená, dážď akoby sa tiež nevedel rozhodnúť, či zotrvá, alebo ustane. Asi po pol hodine zaparkujeme na parkovisku pred kolibou Gréta. V pondelok doobeda je opustené, stojí na ňom len jedno auto.

Drevená konštrukcia budovy nás zaujme len na chvíľu, rýchlo totiž pokračujeme smerom k priehrade za ňou. Mokrý chodník akoby naznačoval dôvod našej návštevy. Prišli sme sa totiž pozrieť na miniskanzen zatopených obcí. Miniskanzen vznikol v spolupráci s kolibou Gréta, Liptovským múzeom v Ružomberku a so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Približuje osudy trinástich obcí, ktoré zmizli pod hladinou Liptovskej Mary.

Svoje domovy opustili tisíce ľudí

Popri drevených domčekoch prechádzame na koniec dvora za kolibou. V diaľke sa už rysuje pokojná hladina Liptovskej Mary. Ešte pred ňou však pri lavičkách a stolíkoch natrafíme na prvú informačnú tabuľu. „Tu zaniklo 13 historicky samostatných obcí, ktoré boli v roku 1975 zatopené vodou priehrady Liptovská Mara,“ píše sa na nej.

Poďakovanie na tabuli dopĺňajú dobové fotografie obcí, ktoré kedysi stáli v koryte Liptovskej Mary. Pri budovaní vodného diela v rokoch 1965 až 1975 robotníci premiestnili milióny metrov kubických zeminy a státisíce metrov kubických kameňa a betónu. Týkalo sa to aj železničnej a cestnej siete a telekomunikačných spojení.

Liptovskú kotlinu v tom čase muselo opustiť viac ako štyritisíc ľudí. Webová stránka Visit Liptov dodáva, že väčšina z nich sa presťahovala do okolitých miest a obcí ako Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Demänová a Liptovská Sielnica.

Jednu obec nanovo vybudovali

Od úvodnej tabule pri stodole dovidíme na ďalšie informačné panely rozmiestnené po areáli. Rozhodneme sa prejsť okolo všetkých. Najviac nás zaujme ten, ktorý stojí neďaleko vysokého okna stodoly. „Liptovská Sielnica“, čítame navrchu. Hneď pochopíme, prečo práve táto obec získala priestor až na dvoch susediacich tabuliach.

Posledná z menovaných zatopených obcí získala špeciálne privilégium. Liptovskú Sielnicu totiž ako jedinú nanovo vybudovali na severnom brehu Liptovskej Mary, len kúsok od koliby Gréta, kde sa teraz nachádzame. Aj samotná koliba patrí do okrsku Liptovskej Sielnice, čo pripomína erb na plote pri dvore.

Zo Sokolčí pochádzal aj slávny hokejista

Dreveným mostíkom prechádzame ponad potok k tabuliam na druhej strane dvora. Stojí ich tam niekoľko, všetky stvárňujú zatopené obce v prevažne južnej časti Liptovskej Mary. Pristavíme sa pri obci Sokolče. Jej vznik sa datuje do obdobia pred 12. storočím a názov pravdepodobne získala podľa prác, ktoré vykonávali jej obyvatelia. Mnohí sa živili ako sokoliari.

Sokolče majú atraktívne dejiny nielen pre rodákov zo Slovenska. V tejto obci sa totiž narodil Stanislav Guoth, u hokejových fanúšikov známy ako Stan Mikita. Rodený Slovák sa v Kanade preslávil ako hokejista a člen Siene slávy NHL. Obec vychovala aj ďalšieho talentovaného hokejistu, Jána Staršieho, ktorý sa zas presadil ako československý reprezentant.

Okolo Vrbia a Demčín pomaly prejdeme k samotnej Liptovskej Mare. Tabuľa s názvom tejto obce nás informuje, že práve po nej bolo pomenované vodné dielo, pre ktoré museli obec zatopiť.

Jednou z dominánt obce Liptovská Mara bol Kostol Panny Márie. Obec dokonca získala pomenovanie podľa kultu Panny Márie Radostnej – v 12. storočí išlo o dôležité sídlo liptovských farností. Dozvedáme sa, že na území Liptovskej Mary prebehol v 60. rokoch zaujímavý výskum, cieľom ktorého bolo dokázať prítomnosť templárov nad obcou. Hoci sa to nepodarilo, z výskumu sa aspoň zachovali informácie o neďalekom keltskom osídlení na Havránku. V súčasnosti sa tam nachádza archeoskanzen.

Zatopenie obce prežila veža kostola

Pri prehliadke skanzenu si spomenieme na známu scenériu z okolia Liptovskej Mary. Mnohým je známy pohľad na kostolík na západnom brehu. Obľúbenú destináciu vyhľadávajú nielen fotografi, ale aj rybári – na brehu pri kostole často kotvia rybárske člny.

V skutočnosti ide o vežu Kostola Panny Márie, ktorú osadili na miesto, kde pôvodne stál celý kostol. Samotný kostol pred zatopením územia rozobrali a znovu postavili v neďalekom Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Veža sa však nachádza len niekoľko kilometrov od Liptovskej Sielnice, a tak sa vyberieme k nej.

Za obcou Bobrovník nestretávame takmer žiadne autá. Kľučkujeme pomedzi výtlky, až prejdeme k nábrežiu s výhľadom na južnú časť priehrady. Po pravej strane cesty míňame parkovisko pod Havránkom. Jeho drevené palisády dnes v upršanom počasí neprilákali žiadnych hostí. Pokračujeme ďalej, až k briežku s modrým zábradlím. Tu necháme auto a ďalej pokračujeme pešo.

Už od parkoviska vidno vežu kostolíka, na ktorú sme boli zvedaví. Ešte začiatkom roka 2025 vodná hladina pod ním rapídne klesla, hovorilo sa o suchu, aké Slovensko dlho nezažilo. Túto jeseň však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa scenár zopakuje.

Okolo kostola sa motajú turisti, podľa značiek áut vidíme, že ide najmä o hostí zo zahraničia. Prejdeme ďalej, až sa dostaneme na kamenné mólo s kovovou značkou „Prístav“. Po pravej strane sa črtá vysoká hrádza, v diaľke vidno zahmlené vrcholce hôr. Okrem veže kostola dnes nič nepripomína trinásť obcí, ktoré tu kedysi stáli.

Príbehy obcí oživil miniskanzen

Zaplavené ulice, preložené trate a tisíce ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Takúto cenu si vyžiadala výstavba Liptovskej Mary, ktorá dnes pomáha zmierňovať povodňové riziko, vyrába elektrinu a slúži na rekreáciu.

Pod hladinou priehrady zostali nielen domy, ale aj časti príbehov ľudí, ktorí v zatopených obciach žili. Miniskanzen pri Liptovskej Sielnici im vracia aspoň kúsok miesta v pamäti regiónu. Ako pripomína jedna z jeho úvodných tabúľ: „Ich mená už nebudú zaznamenané iba v starých mapách, ale aj na tomto mieste. Nezabudnime na ľudí, ktorí tu žili, a na ich osudy.“

Otvoriť galériu (12)

Ak máte chuť nazrieť aj do ďalších zaniknutých obcí, možno vás oslovia Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom. Obec v minulosti postihla ekologická katastrofa, v dôsledku ktorej ju museli vysťahovať. Cestou sa môžete prejsť po chodníčkoch, ktorými kráčal sériový vrah Juraj Lupták v okolí Banskej Bystrice. Muž prezývaný Krvavý bača má na svedomí životy troch mladých žien. Za svoje skutky ho napokon popravili.

Pozri aj:

Boli sme v slovenskej dedine duchov: Pred rokmi ju zničila ekologická katastrofa, pôda a vzduch…