Pak Čong-hui bol vojakom, štátnikom, prezidentom, ale aj diktátorom. Mnohí ho nenávideli, nemožno mu však odoprieť fakt, že počas jeho pôsobenia patrila juhokórejská ekonomika medzi tie najsilnejšie na svete. Napokon ho o život pripravila jeho vlastná tajná služba. Kto však vlastne Pak Čong-hui bol, ako sa dostal k moci a prečo sa zaradil medzi najvýznamnejších ľudí 20. storočia?
správy od nás budete mať ako prví.
Žil v časoch, keď rodiny vymieňali ženy za ryžu
Ako informuje web Britannica, Pak Čong-hui sa do dejín zapísal ako jeden z najvplyvnejších vodcov Južnej Kórey z obdobia 20. storočia. Jeho vláda však ľudí rozdeľuje na dva tábory. Kým jeden vyzdvihuje jeho úspechy a to, ako z chudobnej krajiny vytvoril jednu z najsilnejších ekonomických mocností sveta, druhý poukazuje na to, za akú cenu to všetko dosiahol.
Pak vyrastal v extrémnej chudobe, čo do značnej miery ovplyvnilo jeho zmýšľanie. Jeho rodina často nemala ani čo do úst vložiť. Rodiny v tom čase boli nútené predávať dievčatá do nevestincov výmenou za ryžu. Napriek nepriaznivému štartu do života sa však zaujímal o vojenčinu a už od mladosti obdivoval Napoleona a v jeho povahe boli badateľné výrazné vodcovské črty.
Ako sa dozvedáme z webu Weatherland Center for International Affairs, Pak sa k moci dostal počas vojenského prevratu v roku 1961. Kým ešte v roku 1959 Južnou Kóreou zmietala chudoba, o dvadsať rokov neskôr sa pod nadvládou diktátora Paka stala ekonomickou veľmocou. Jednou z prvých vecí, ktoré urobil, bolo podľa EBSCO to, že potrestal hlavy firiem, ktoré počas predošlého desaťročia profitovali z korupcie predošlej vlády. Pak bol doslova posadnutý ekonomickým rastom. Aby ho dosiahol, bol ochotný urobiť čokoľvek.
Zrušil platnosť ústavy
Veril, že tvrdou prácou a disciplínou sa dá prekonať všetko, píše web PB Pressbooks. Mnohým ľuďom sa nepáčilo, ako autoritársky vládol. Po proteste študentov v roku 1964 zaviedol stanné právo, všetky noviny čelili prísnej cenzúre, zatvárali sa školy a zatýkali sa ľudia, ktorí sa postavili na čelo protestov a žiadali, aby diktátor odstúpil.
Pak sa rozhodol protestujúcich študentov kruto potrestať, aby všetkým ukázal, čo sa stane, ak sa mu niekto odváži postaviť. Ľudské práva sa porušovali na každom kroku a demokracia sa stala len prázdnou frázou. V roku 1972 zrušil platnosť ústavy, rozpustil politické strany a zakázal akúkoľvek politickú činnosť.
Bolo to obdobie extrémnych politických obmedzení, ktoré v mnohých ohľadoch znamenalo výrazný úpadok pokroku v oblasti demokratických práv. Pak následne vytvoril novú ústavu, ktorá mu v podstate poskytla takmer úplnú politickú moc až do smrti. Čokoľvek, čo sa rozhodol urobiť, vedel odôvodniť svojou novou ústavou.
Zakázal dlhé vlasy a krátke sukne
Podľa webu The Korea Times bolo zrazu prísne kontrolované úplne všetko. Ženy nesmeli nosiť krátke sukne a muži nesmeli mať dlhé vlasy. Ak niekoho pristihli s pridlhými vlasmi, bol odvedený na políciu a ostrihaný proti svojej vôli. Nebolo pritom špecificky určené, čo vlastne znamená mať dlhé vlasy. Odhadovalo sa to na základe toho, ako ľahké bolo určiť, či ide o muža alebo ženu.
V priebehu roku 1973 bolo policajtmi násilne ostrihaných prinajmenšom 12 000 ľudí. Ženy boli taktiež odvádzané a nútené obliecť sa podľa predstáv vodcu. Mladé dievčatá sa museli vzdať stredoškolského vzdelania a pracovať, aby uživili svoje rodiny.
Pracujúci muži zas boli vykresľovaní ako hrdinovia. Pracovali však dlhé hodiny v továrňach v príšerných podmienkach. Hospodárstvo tak síce skutočne rástlo, no profitovala z neho len vyššia ekonomická vrstva. Podľa Oxford Reference pritom prezident zavádzal reformy týkajúce sa vzdelávania a industrializácie.
Naštartoval export a ekonomický rast
Na druhej strane, podľa archívneho článku The New York Times, práve vďaka nemu sa aj odľahlé oblasti krajiny prvýkrát dočkali elektriny či vodovodných potrubí. Vo veľkom sa mu podarilo naštartovať export, začal sa vyvážať textil, ale aj železo za stámilióny ročne. V istom bode nosil každý štvrtý Američan tenisky vyrobené práve rukami juhokórejských robotníkov.
Tvrdá nadvláda diktátora sa nezaobišla bez niekoľkých pokusov pripraviť ho o život. V roku 1974 bol práve uprostred príhovoru, keď bolo vystrelených niekoľko rán. Prezidenta každá z nich minula, no jedna z guliek zasiahla jeho manželku, ktorá zraneniam podľahla. Vodca následkom tohto incidentu prestal dôverovať úplne každému a bol neustále obklopený políciou a osobnými strážcami.
V máji v roku 1975 zaviedol zákon, ktorý podľa webu PB Pressbooks zakazoval vysloviť akúkoľvek kritiku na jeho adresu. Obhajoval to tým, že je to v záujme národnej bezpečnosti. Za nadvlády diktátora sa stalo bežnou vecou hromadné zatýkanie ľudí. Neraz boli zadržiavaní dlhodobo, a to bez akéhokoľvek súdneho procesu.
Mučenie a popravy oponentov
Juhokórejská národná spravodajská služba (KCIA) mala všade nastražené oči a uši. Špióni sledovali každého, kto s diktátorom nesúhlasil. Kto sa odvážil vodcovi protirečiť, skončil v putách. Vo svojej knihe neskôr Pak napísal, že ekonomika bola dôležitejšia, než čokoľvek iné vrátane politiky, demokratických práv či kultúry. Pre väčšie dobro muselo byť podľa neho všetko ostatné tvrdo potlačené.
Ako píše web EBSCO, svojich oponentov neváhal vystaviť aj mimoriadne krutému mučeniu a následne ich popraviť. Diktátorské metódy sa mu však nakoniec vypomstili. Ľudia v jeho vlastnom vnútornom kruhu, ktorých si držal najbližšie, sa napokon rozdelili. 26. októbra 1979 sa Pak stretol s vládnymi predstaviteľmi v sídle KCIA v Soule.
Kim Jae-gyu, šéf KCIA, bol počas stretnutia kritizovaný za to, že nezakročil proti protestom, ktoré vypukli v kórejskej provincii Jeolla. Diktátor trval na tvrdých opatreniach, aj keby to znamenalo zabiť 30 000 ľudí. Kima to rozzúrilo. Vytiahol zbraň a vodcu zastrelil. Pak Čong-hui bol ihneď prevezený do najbližšej nemocnice, no krátko nato vydýchol naposledy. Článok vám prinášame v deň, kedy si Južná Kórea pripomína výročie úmrtia vodcu.
Dodnes na neho spomínajú ako na poloboha
Archívny článok BBC o zabití diktátora pôvodne informoval ako o „nehode“. Kim sa údajne pohádal s osobným strážcom a chcel zasiahnuť jeho, no trafil vodcu. Zavraždených pritom malo byť aj 5 ďalších ľudí vrátane spomínaného osobného strážcu.
Z webu The Korea Herald sa dozvedáme, že muža, ktorý vládol železnou päsťou, do dnešného dňa mnohí nazývajú „veľkým vodcom“. Niektorí na neho spomínajú ako na silného lídra, ktorý dokázať postaviť na nohy spustošenú krajinu. Hovoria o ňom dokonca ako o najlepšom prezidentovi, akého kedy Južná Kórea mala, alebo ako o mužovi, ktorý je sčasti človekom a sčasti božstvom. Iní nedokážu potlačiť znechutenie pri zmienke o neľútostnom diktátorovi, ktorý šiel cez mŕtvoly.
Nahlásiť chybu v článku