„Prvého zosnulého som videl ešte skôr, ako som vedel čítať.“ Mladý pohrebník búra tabu o smrti

Smrť je téma, o ktorej sa väčšina ľudí radšej nerozpráva. Luis Bauer ju však približuje viac ako miliónu ľudí na TikToku. Mladý pohrebník z rodinnej firmy ukazuje, čo sa deje za dverami pohrebnej služby, a tvrdí, že aj spôsob, akým sa lúčime so zosnulými, sa výrazne mení.

Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, napriek tomu o nej mnohí ľudia hovoria len neradi. Luis Bauer sa jej však venuje profesionálne a zároveň o nej otvorene rozpráva na sociálnych sieťach, ako sám uviedol v rozhovore pre nemecký denník Taz.

Pohrebníctvo má pritom v rodine. Jeho prastarý otec založil podnik pred viac ako sto rokmi, takže sa Luis so smrťou stretával prakticky od detstva. „Prvého zosnulého som videl ešte skôr, ako som vedel čítať. Nemusel som preto prekonávať žiadnu bariéru strachu a práve preto o tom dokážem tak uvoľnene rozprávať,“ priznal 21-ročný muž.

Z nápadu sa stal fenomén

Luis začal svoje povolanie približovať na internete po tom, ako sa ľudia dozvedeli, že pracuje ako pohrebník. Neustále sa ho totiž pýtali na rôzne veci súvisiace s jeho zaujímavým povolaním. Napadlo mu preto, že ich môže zodpovedať verejne. Prvé video malo úspech prakticky okamžite.

„Cez noc videlo moje prvé video viac ako 10-tisíc ľudí. Vtedy som si uvedomil, že by sa oplatilo pokračovať,“ uviedol mladý muž. Dnes má jeho účet viac ako 1,3 milióna sledovateľov. Hovorí pritom aj o veciach, ktoré si väčšina ľudí so zákulisím pohrebníctva nespája.

@bestattungenburger2 Tote in EINEM Sarg? 😳♬ Originalton – bestattungenburger

Pohrebník sa musí postarať o telo zosnulého, umyť ho, dezinfikovať, upraviť a pripraviť na poslednú rozlúčku. Pri obetiach nehôd môže byť súčasťou práce aj rekonštrukcia tela pomocou šitia a kozmetiky.

Otvorená rakva odľahčí smútenie

Bauerova rodinná firma sa špecializuje aj na rozlúčky s otvorenou rakvou. Podľa neho má možnosť poslednýkrát vidieť zosnulého významnú úlohu pri spracovaní straty. „Na konci to robíme preto, aby rodiny mohli svojho zosnulého ešte raz vidieť. Pre smútenie je to dôležitý krok, pretože ľudia tak môžu skutočne pochopiť, čo sa stalo,“ ozrejmil Luis.

 Ako sa mení spôsob, akým sa lúčime so zosnulými?

Podľa mladého pohrebníka sa mení samotná predstava o tom, ako má vyzerať pohreb. Najmä u mladšej generácie sa podľa neho vzďaľuje od tradičnej čiernej a pochmúrnej atmosféry. Pozostalí môžu napríklad zosnulého sami umyť alebo ozdobiť rakvu. Existujú aj netradičné spôsoby uloženia pozostatkov či spomienkové šperky.

„Dnes môže byť pohrebná rozlúčka aj oslavou života – napríklad v skleníku a so sektom,“ poznamenal. A niekedy je rozlúčka skutočne veľmi osobná. Napríklad zažil pohreb, na ktorom v obradnej sieni nechýbali motorky, pričom ľudia z nich vytvorili špalier a z kvetov vznikli vence v tvare lebiek. Počas obradu dokonca zaznela svetoznáma skladba Highway to Hell.

Rakva z húb aj pohreby blízkych

Pohrebníctvo sa podľa Luisa mení aj technologicky a ekologicky. V ich firme sa zaoberali napríklad rakvou vyrobenou z húb, ktorá predstavovala jednu z novších alternatív v oblasti ekologickejších pohrebov, ako prezradil v rozhovore pre Kirche+Leben.

@bestattungenburgerNackt bestatten lassen? 😳💀♬ Monkeys Spinning Monkeys – Kevin MacLeod & Kevin The Monkey

Práca však preňho nie je vždy iba profesionálna. Bauer už musel pochovávať aj ľudí, ktorých osobne poznal. Vtedy sa podľa jeho skúseností, o ktorých porozprával pre ARD1 a dokonca tiež napísal knihu, hranica medzi povolaním a súkromným životom stiera a smrť dostáva úplne inú podobu.

„Zarábame na smrti iných ľudí“

Luis si uvedomuje, že povolanie pohrebníka môže v ľuďoch vyvolávať nedôveru. Mnohí si myslia, že pohrebné služby sa snažia na smútku pozostalých čo najviac zarobiť. „Keď to vezmeme úplne bez okolkov, naozaj zarábame peniaze na smrti iných ľudí. Je to služba, za ktorú sa musí platiť. Vždy však záleží na tom, čo je výsledkom práce,“ dodal.

Podľa neho je podstatou povolania pomôcť rodinám zvládnuť jednu z najťažších chvíľ ich života. A práve v tom vidí zmysel svojej práce. Smrť nezmizne, ak o nej prestaneme hovoriť. Možno však môžeme zmeniť spôsob, akým o nej premýšľame – a aj spôsob, akým sa s ľuďmi, ktorých sme milovali, naposledy rozlúčime.

Pozri aj:

Máme ďalšiu modrú zónu? Nachádza sa v Európe. Je iná ako zvyšných 5