Organizácia Spojených národov varuje pred čoraz nevyrovnanejším vodným cyklom planéty. „Núdzové rezervy“ sa míňajú a ľadovcov ubúda. Navyše, globálny nárast teplôt zrejme o niekoľko rokov presiahne kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia.
správy od nás budete mať ako prví.
Vodný cyklus planéty je čoraz nevyrovnanejší a strieda obdobia extrémneho nedostatku a nadbytku vody, varovala vo štvrtok Organizácia Spojených národov (OSN), pričom tohtoročný extrémne silný klimatický fenomén El Niño má podľa nej tento dlhodobý trend ešte zhoršiť.
Zásoby sladkej vody klesajú
Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) bol minulý rok pre svetové rieky jedným z najsuchších za viac ako tri desaťročia. V roku 2025 – jednom z najteplejších rokov v histórii – sa zároveň zmenšili ľadovce vo všetkých regiónoch, zatiaľ čo hladiny podzemnej vody v mnohých častiach sveta klesajú už niekoľko rokov.
Výročná správa WMO o stave globálnych vodných zdrojov ukazuje, že zásoby sladkej vody na Zemi – teda množstvo vody uložené v podzemných vodách, jazerách a riekach, pôdnej vlhkosti, vegetácii, ľade a snehu – pokračujú v desaťročnom poklese.
Niektoré prvky vodného cyklu sa menia rýchlo, ako napríklad zrážky, prietok riek či pôdna vlhkosť, ktoré reagujú na počasie v priebehu dní alebo týždňov.
Prichádzame o „núdzové rezervy“ planéty
Generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo vyjadrila osobitné znepokojenie nad úbytkom tzv. „pomalých rezerv“, ako sú podzemná voda a ľadovce, ktoré podľa nej tradične slúžili ako „núdzová rezerva“ planéty.
„Tieto rezervy tlmili zlé roky, aby sa jedno sucho alebo jedna suchá sezóna priamo neprejavili ako vodná kríza,“ povedala. Teraz však „svoje rezervy míňame“, dodala.
Dochádza k mimoriadne rýchlemu úbytku ľadovcov
Zároveň dochádza k mimoriadne rýchlemu úbytku ľadovcov. Rok 2025 bol už štvrtým rokom v rade, keď vo všetkých regiónoch stratili výraznú časť svojej hmoty.
Správa odhaduje, že medzi rokmi 2023 a 2025 stratili ľadovce kumulatívne 1 400 gigaton vody, čo zodpovedá objemu potrebnému na naplnenie približne 560 miliónov olympijských bazénov, teda asi tretine ročnej svetovej spotreby sladkej vody.
„Podzemná voda hovorí podobný príbeh: takmer dve tretiny monitorovaných vrtov na celom svete vykazovali v roku 2025 podmienky mimo historickej normy,“ uviedla Saulo.
Globálny nárast teplôt zrejme o niekoľko rokov presiahne 1,5 stupňa Celzia
Globálny nárast teplôt podľa všetkého prekročí kľúčovú hranicu 1,5 stupňa Celzia „v priebehu niekoľkých rokov“, uviedol Program OSN pre životné prostredie (UNEP). V dôsledku toho budú ľudia častejšie čeliť extrémnym prejavom počasia a zintenzívni sa tlak na ekosystémy, ľadovce a nízko položené pobrežné mestá.
UNEP vyhlásil, že zníženie teplôt pod hranicu 1,5 stupňa Celzia je „možné, no veľmi neisté“. Takýto cieľ by si vyžadoval rýchle zníženie vypúšťaných emisií a prijatie opatrení na odstránenie oxidu uhličitého z atmosféry.
Štáty musia reagovať
Vlády krajín sa na základe Parížskej dohody z roku 2015 zaviazali udržiavať globálny nárast teploty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia, aby obmedzili dôsledky extrémneho počasia. Keďže prekročenie tohto limitu je teraz mimoriadne pravdepodobné, štáty musia nájsť spôsob, ako obmedziť trvanie tohto stavu na čo najkratší čas, kým nedôjde k poklesu.
„Každý rok odkladania a každá desatina stupňa nad 1,5 stupňa Celzia zvyšuje riziká a sťažuje obnovu, pričom aj v prípade neskoršieho poklesu teplôt môže dôjsť k nezvratným stratám,“ uvádza sa v správe UNEP.
Najoptimistickejší scenár predpokladá, že teplotný nárast sa zastaví na 1,8 stupňa nad priemerom z predindustriálnej éry, pokiaľ sa uplatnia všetky existujúce záväzky štátov. Podľa správy však nárast bude pravdepodobne vyšší.
„Na základe aktuálnej stratégie medián predpokladaného globálneho otepľovania do roku 2100 dosiahne približne 2,6 stupňa Celzia,“ doplnila správa.
Nahlásiť chybu v článku